Literárny blog Kope Vás múza?

Cestovateľský blog Cesty a rieky

Dušan Damián

AUTOR

dusandamian

Stratený plač

Chcel by som plakať.

Nejde mi to.

Túžim roniť vrelé slzy.

Ako vtedy v časoch,

ktoré si matne pamätám.

Nedarí sa.

Už ma to aj mrzí,

ale skutočne to nejde.

 

A tak by som si prial,

vyplakať to zo seba.

Ako chlapča malé,

plakať by som chcel.

Zhojiť vzácnym prameňom,

bôľ všetkých zmien.

 

Aj keď to snáď netreba…

Plakať pre život,

plakať pre lásku.

Pre veci podobné,

čo moje srdce kvária

a priateľsky sa tvária.

 

Chcem plakať.

Rumázgať…

Revať ako tur.

Už však nie som malý.

Nie.

Som dospelý muž.

Pilier malých nebies,

pevný rodiny múr.

 

Chcem plakať pre hlúposti

a túžim plakať pre Teba.

Oči sa mi ani nezalesknú.

Prečo?

Prečo som urazil tak dlhú cestu,

aby na konci prišiel som o slzy?

Dušan Damián
Kedysi som bol výrečnejší a slová zo mňa prýštili ako gejzíry. No tak ako kedysi, keď som na tento blog prišiel, i dnes sa občas zamýšľam nad tým, či som tvrdým človekom s mäkkým jadrom, alebo mäkkýš s tvrdou podstatou. V duchu podobných myšlienok sa ešte občas rozlievam do veršov a piesní dosiaľ nespievaných. Keby ma chcel ktokoľvek kontaktovať, môže tak urobiť na týchto e-mailoch: dusandamian@centrum.sk alebo dusandamian@gmail.com
Ďalšie príspevky

Komentáre

13 Responses to Stratený plač

  • Toto je za 19 hviezdičiek – snáď niet viac čo dodať!

    (okrem toho, že ak ide o osobnú výpoveď, tak je to smutné. Aj chlapi by mali vedieť plakať, aj takí veľkí chlapi ako ty. a keby si urobil slzy pre ňu, to by si určite cenila 🙂 )

     

    Je to tak dobré, že mi ani nevadí voľný verš. Fest díky.

     

    „Zhojiť vzácnym prameňom,

    bôľ všetkých zmien.“

     – paráda, to si asi niekde zapíšem.

  • PS: Snáď raz bude aj niečo o slzách znovu nájdených. A to je už asi dosť textu na to, že k tomu nemám čo dodať, čo? 😀

  • fiha….

    ejha…

    ale toto !!!!

    ps. suhlasim, plac nie je prejavom slabosti, aj silny chlapi mozu plakat….nemyslim si, ze nevedia- teda poniektori mozno, da sa to? nevediet? hm hm hmmmm…

     

    muze zdar !!!

     

     

  • ale príjemný skok, dobre sa mi čítaš, pôsobí to na mňa jednoducho a úprimne

  • Krásne 🙂 naozaj krásne.

  • Veru, na to, že si k tomu nemal čo dodať, si toho napísal vcelku dosť. 😀 

    Samozrejme, že Ona pozná cenu mojich sĺz a táto báseň je len odleskom pocitov, ktoré mi priniesol život. 🙂

     

    V každom prípade ďakujem, tá hviezdičková reakcia ma potešila. 

    PS: A slzy sa určite raz vrátia… Mávajú to vo zvyku potvory jedny! 😀

  • V prvom rade ďakujem za komentár, potešil ma opäť raz. 🙂 

     

    Hoci osobne si myslim, ze su ludia, dokonca aj ženy, ktorí nevedia plakať a to nie z dôvodu poškodenia slzných kanálikov, ale preto, že jednoducho zatrpkli a slzy uzamkli. Zopár takých poznám osobne a veru inšpirovali ma k nejednéhmu dielku. No zo skúsenosti viem, že tak ako sa slzy dajú spútať, tak sa v príhodný čas môže rozpútať aj zdravý plač. 

     

    Múze zdar!

  • Som rád, že to pre teba bol príjemný zážitok. Asi by som to zhrnul slovami „jednoducho úprimné“. azda som to také aj chcel, lebo som sa nezamýšľal nad zámerom, keď mi múza diktovala. 🙂

    V každom prípade som rád, že ma čítaš. 

    Nech sa múza čoskoro vráti aj k tebe. (A poriadne ťa nakopne!) 😉 

  • Teší ma, že sa ti páčilo. 🙂 

    A ďakujem. 

     

  • Priznám sa, že na prvýkrát (už som to čítala skôr, len ku komentáru som sa zmohla až teraz), ma to zasiahlo viac. Vtedy by som spievala ódy plné chvály. Ono to asi závisí aj od rozpoloženia, v akom človek niečo číta. Teda nie asi, ale určite. 🙂

    Ok, idem ešte raz.

    Hm, ale hej, pekné to je. A ja by som s Ginom celkom nesúhlasila, úplne voľný verš to nie je. Sem tam sa to mihne rýmom, ktorý to tak stmelí dohromady. Pekné dielko, Maestro D. 😉

  • Ahoj Dušan,

    nooo to je hm..nenáchadzam správne slová. Ale mimo :ň

    zhojiť vzácnym prameňom sa mi páči aj 

    Pilier malých nebies,

    pevný rodiny múr…

  • Ďakujem, cením si tvoj pohľad na vec. Trochu redší ako obvykle. 😀

     

    Beriem to tak, že prvý dojem bol „óda a chvála“ čo ma neskutočne potešilo, lebo tak to malo byť. 

     

    Ešte viac ma potešil fakt, že tento komentár je pod vplyvom druhého čítania a teda, že dielo splnilo svoj účel a pritiahlo ťa k sebe ešte aspoň raz. 

     

    Súhlasím, že vnímanie závisí od rozpoloženia, preto mnohé diela aj tu na enigme čítam často aj na 10 krát. 

    Občas stojí zato zaloviť v archívoch (histórii) Enigmy. 

     

    S pozdravom,

    Lady W!

  • dlho som sa zamýšľal nad tým, aká emócia vyplýva z tvojho komentára…

    „Ale mimo :ň“ – ma trochu mätie ale beriem to ako pozitívnu reakciu. 

    Teda už len to, že si sa začítala je pozitívne. 🙂 

     

    A myslím, že si to myslela pozitívne. 

    Som rád, že si si našla to svoje. 

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

Post_bottom_background_and_button