Literárny blog Kope Vás múza?

Cestovateľský blog Cesty a rieky

Maťo

AUTOR

mato

Deti v Afrike

Zabalíš lásku do látky.

Pošleš ju prvou triedou.

Upokoja ťa obrázky.

Ó! Akou žijú biedou!

 

Pár halierov si odškrtneš.

Prospel si láske, mieru.

A len ty ryby loviť vieš,

Ostatným nezaberú.

 

Načo im dávať udice?

Načo ich učiť chlebu?

Však zachráni ich Unicef.

Ty sa len v teple prebuď.

 

Dávame im mier zbraňami,

Ako hlad každým sústom.

„Bež chlapče! Rýchlo, za nami!“

cestičkou duchom pustou

 

Zabudli už čím dýchali

Otco a dedovizne.

Oblak hnevu ich zahalí

Keď v krvi výdych mizne.

 

Obraz ich vždy ťa zamrazí

nevediac kto a prečo.

Či si ty, či on parazit?

Tni Damoklovým mečom.

 

Nakoniec slzu vytlačíš

Ty jednu, oni more.

Vymažeš súcit zajačí,

Ten, čo kedysi horel.

Ďalšie príspevky

Komentáre

8 Responses to Deti v Afrike

  • Keby sa dalo dať 6 hviezd, tak dám 7. Tuna si doma! Žiadne dadaizmy, asociácie.. tneš damoklovým mečom rovno do gordického uzla, priamo do živého, s ťahom na bránu ako center forward 🙂

    Konečne dal niekto dole unicef a celý tento pseudohumanistický kolos riadiaci sa mottom: najprv vás zničíme a potom vám budeme milostivo pomáhať, aby sme si to mohli odpísať na daniach…

    Z remeselného hľadiska niet čo vytknúť, toto by inak mohol byť i celkom schopný text k poriadne zúrivej pesničke (čo by bola asi dosť póza, ale dnes je všetko póza :))

  • Tak díky, ja som ani spočiatku nechcel, aby to vyznelo nejako útočne, holt podarilo sa. Lebo takto keď je to útočné to robí zo mňa pokrytca, lebo tiež sa veľmi asi nelíšim od opisovaného.

  • Z toho si nič nerob, nie si jediný. Každá kritika je dnes len číre pokrytectvo, pretože každý protestuje len potiaľ, pokým z toho sám nemá problémy.. asi sa máme všetci ešte príliš dobre na to, aby sme obetovali svoje pohodlie. Kultúra protestov, dnes tak rozšírená, je len akýmsi folklórom, doplnkom k piatkovému pivu, je súčasťou toho, proti čomu „bojuje“ a preto je tolerovaná. Ak niekto zájde ďalej, skončí s guľkou v hlave.

  • Tak si to už dokončil 😉 Ale pekne pekne. 😉 Vieš, čo sa mi veľmi páči? Tá prvá strofa je tak hezky sarkastická. Ako nie len tá je pekná. Ale tá je tak schuti sarkastická.

    Čo sa mi až tak prudko nepáči, je predposledná strofa, teda hlavne prvý verš – priveľa zámen na môj vkus. Občas používaš také barličky na vyplnenie textu, netvrdím, že toto je na betón ten prípad, ale zaváňa to trochu. Ale to môže byť len môj subjektívny dojem.

    Inak naozaj super, myšlienka fajná, aj keď teda dobre, vzhľadom na obsah diskusie… má to čosi do seba.

    Ou jes a Klimo, trochu drsné, ale možno máš aj pravdu. Teda do určitej miery určite máš. A je to hrozné a desivé zároveň. Brrrr.

  • hovoríš o tých zámenách, ale v tomto prípade ide o to, že parazitom môže byť vlastne ako recipient „pomoci“ tak aj jej vysielateľ.

  • Ach no, ale ja hovorím o prvom verši, nie treťom…

  • no jo, tá moja nepozornosť Topánka v ústach

    ale aj tam sa mi nejako hodia, čo ja viem, priznávam, niekedy robím v básniach ľahko viditeľnú vatu, ale nie tento prípad to nie je

  • Dostal som sa k tomuto až neskôr, ale predsa mi nedá nenapísať dáky postreh. 

    Veľmi sa mi to páčilo, myšlienka, sarkastický tón, prekvapivo vygenerovaná útočnosť a napriek tomu istý tragikomický humor.

    Neriešim formu, lebo to už sa dnes akosi nenosí, ale myšlienku schvaľujem, lebo kedysi sa mi čosi podobné váľalo v hlave. 

     

    S pozdravom… D.D.

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

Post_bottom_background_and_button