Literárny blog Kope Vás múza?

Cestovateľský blog Cesty a rieky

wavako

AUTOR

wavako

Drsný život jedného nemenovaného medveďa

Zavčas rána medveď vstane,

oblíže si lačne dlane.

Vykope sa spod paplónu,

okom šibne za záclonu.

 

Vonku drzo slnko svieti,

z diaľky počuť vreskot detí

Prišli zas na exkurziu.

„Nech si radšej doma hnijú,“

zamrmle si pobúrene.

Nebaví ho byť tu pre ne.

 

Natiahne si tričko krátke,

ulíže tri chlpy hladké.

Usmeje sa do zrkadla.

„Hádam dajú aspoň žrádla.“

 

Vyjde von a hneď sa škerí,

ku zástupu detí mieri.

Decká vreštia, hulákajú,

takú radosť z neho majú.

 

Macko to a macko hento,

najprv ten a potom tento.

„Dáš si koláč?“ „Máš rád medík?“

„Malinovkou uhas smädík.“

„Mami, ja chcem s mackom fotku!“

Chcelo by to veľkú vodku…

Prejde deň a zas je večer,

cíti sa jak starý sveter.

 

Takto to už ďalej nejde,

zaspáva už v stoji, v sede…

Raz darmo, aj medveď starne.

Prenechá to mladším, ta ne?

 

Je čas odísť do penzie.

„Mohol by som niečo..?“ „Nie!“

„Samozrejme, ako inak…“

„Vidíme sa zajtra, synak.“

 

 

Komentáre

13 Responses to Drsný život jedného nemenovaného medveďa

  • ( V prvom rade chcem vyjadriť radosť z toho, že môj jubilejný 500. komentár ide práve na tvoje dielo Žmurkajúci )

    A táto báseň je … človek vidí v nadpise zveiratko, reku juchú opäť bude prča. Ale fakticky je mrazivá až smutne reálna. To jej neuberá na kvalitách, iba jej vyjadrujem rešpekt. Remeselne máš kumšt zvládnutý podľa môjho názoru opäť na výbornú, priame rečí výborne dokresľujú atmosféru, rovnako ako obrázok z ktorého je badať emóciu, ktorú nesie hrdina básne.

    Je v tom aj druhý plán? Že v detskom obale je zabalený seriózny problém, ktorý je schválne podaný takým spôsobom, aby evokoval klamlivosť podnikov, ktoré zarábajú na utrpení zverov? Alebo len fabulujem?

     

    Každopádne je to kvalitný kúsok a dobre sa číta, aj keď je obsah mierne prekvapivý pre mňa. Zase si nemôžem odpustiť voľnú asociáciu, keď mi to trochu vzdialene podstatou pripomína pieseň od Kryla „dúchodce“. (čo len podčiarkuje, že sa mi to fakt páči)

     

  • Ten detský štýl písania beriem samozrejme ako úmyselný v tomto prípade, odhliadnuc od toho sa mi niektoré verše zdajú nie celkom vydarené. Myslím tie, ktoré nemuseli nutne vyznievať detsky, napriek tomu mi prídu, akoby si ich napísala po jednej vodke 😀  – ale keď už teda fabulujeme, tak možno i v tom je akýsi význam, ktorý som si len neuvedomil. Napríklad vyjadrenie celkovej životnej dezilúzie a skepsy nemenovaného medvedíka, ktorý vlastne celú básničku píše po niekoľkých panákoch, čo sa odráža i na jej štýle písania. V tom prípade klobúk dole, že si sa dokázala do takej miery stotožniť s mackom.

    Na druhú stranu, medvedík je evidentne východniar, takže nejaká jedna, dve vodky by ho nemali natoľko rozhodiť, vlastne by mal písať lepšie ako za triezva 😛

  • Ty si zase čo pil? Tak husto a odborne sa vyjadrovať o takomto… ehm, diele. Ale jasné, v rámci srandy chápem 😉 (keby si bol neskonale vyvedený z miery, dám ti osobný kurz profesionálneho umeleckého maľovania v skicári :P).

    Vieš čo, fabuluješ. Ako, ono to zas nie je úplne na betón prvoplánové, ale ak tam je nejaký druhý plán, je to skôr na margo… ako to nazvať? Pracovných pomerov? Prosto niekedy je človek nútený robiť aj veci, ktoré nechce, v závislosti od rôznych tlakov. A tiež je to trošku (u mňa ťažko pochopiteľný) výsmech z toho nemenovaného macka, ktorý stále ešte nevyšiel z módy, aj keď je ten nápad už hodne starý 🙂

    A dôchodcu si budem musieť pohľadať, takto mi to nič nehovorí – hanba mi.

    Aaaa ešte som zabudla, že ďakujem za komentár. 😉

  • Ha, však ja mám vlastne viac komentárov, než Maťo a to som tu o dosť kratšie 😛 (čo z toho vyplýva, som ukecaná blondína :P).

    Nuž, Klimo, neviem Ti povedať, nakoľko je čo zámerné a čo nie. Píšem dosť intuitívne, preto o nejakom majstrovstve asi nie je na mieste hovoriť. Holt, nie som taká hustá 🙂 A beriem, nie všetko vyjde a nie všetko sa musí všetkým páčiť. Žeby som si ale vedela vziať ponaučenie, ktoré to verše konkrétne sa Ti zdali také nemdobré?

    Inak, po prečítaní Tvojho komentáru som tuho uvažovala, z čoho si usúdil, že macík je východniar. 😀 Pozerala som obrázok, špekulovala, či to nejako súvisí s ním. Nakoniec som znova prečítala básničku a došlo mi – ta ne? 😀

    Aaa tiež ďakujem za komentár. Aaaa môžem gratulovať k úspešne zavŕšenému skúškovému? 😉

  • Ale kdeže! ešte jedna skúška predo mnou stále 😀 šťastie, že na našej škole je najdlhšie skúškové na Slovensku 😀 takže gratuláciu si šetri na svoj 670. jubilejný komentár 🙂

    hmm konkrétne nemdobré verše napríklad – „krátke-hladké“, „Decká vreštia, hulákajú, takú radosť z neho majú.“, ani ten starý sveter ma nejak neohúril 😛 trochu mi to miestami príde, nenahnevaj sa, akoby si to písala tak pred 15 rokmi. Akože je to celkom zábavné, milé, ale skôr tak, ako keď objavíš svoj zápisník zo starých čias a čítaš si v ňom.

    Ale zase musím uznať, že posledná sloha je vydarená, tie priame reči sú fajné 🙂

  • Nuž, nie každý deň je nedeľa, ako sa vraví 😀 Uznávam, tie verše sú dosť trápne, prvý a tretí, čo si spomenul, dokonca hnusné gramatické 😛 Priznám sa, veľmi som sa s tým nebabrala, aj keď som si to asi okrajovo uvedomovala. Ako, mávam nejaké trápne gramatické aj inde, ale tu to tak viac vyniklo, asi aj tým, že je to celé také infantilné.

    Ale tak.. aspoň priame reči mi vyšli… 😀

    Aaaaa… keď doskúškuješ, napíšeš o tom oslavnú ódu? To aby som vedela, kedy mám gratulovať. 😉

  • ja neviem kolko mam komentarov a teraz uz tieto k tvojmu dielku nestiham citat lebo chrust uz vrieska ale basnicka nema chybu !

    a kresbicka tiez nie 🙂

    nech ta muza stale kope !!!

  • To je dobreeee 😀 Mam na mysli basnicku aj obrazok 😀

  • Tak, ja radšej nebudem písať koľký komentár mi pripadne na rováš, ale poviem rovno. 

    Čítalo sa mi to plynule a hladko. Druhý verš mi príde úplne zbytočný, ale ako celok to funguje. 

    Pôvodne som chcel napísať niečo v duchu Gina, v poslednej dobe sa naše názory výrazne zhodujú, čo je divné… 😀

    No ale k veci! Takže, teraz po druhom čítaní to beriem ako prvoplán. Teda úlet, ktorý v sebe nečakane obsiahol aj hlboký sociálny problém. A to je dosť vtipné a príznačné pre dnešnú dobu. 

    PS: Pozdravujem gramatický rým! 😉

  • Neviem, či to, že sa naše názory zhodujú a je to divné mám brať ako urážku, alebo poctu 😀

  • správne vidíš, nájdu sa tam aj gramatické rýmy 😉

    A vďaka za komentár. Ono, máš pravdu, u mňa ide často o prvoplán, v ktorom sa občas akosi samozvane objaví aj nejaký ten zmysel 😀 Aj keď toto úplne od podlahy prvoplán nebol. 😉

  • Obyčajne sú mi tvoje názory sympatické a podnetné. 🙂 

    Len mi je čudné, že sa teraz s tvojíém videním často stotožňujem, hoci obvykle som mal kopu vlastných kecov okolo-toho.

  • Chápem, ja píšem často tak nejak podobne… čo sa plánovania týka. 

    Inšpirácia – myšlienka – motivácia – dielo a hop… Čo to len z toho vyliezlo?! 😀 

     

    PS: A musím povedať, že si ma inšpirovala k jednej básni, ktorá čoskoro azda uzrie svetlo sveta. 😉 

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

Post_bottom_background_and_button