Literárny blog Kope Vás múza?

Cestovateľský blog Cesty a rieky

adhara

AUTOR

adhara

Neverending story: Gramatika

Pravopisné chyby. Pliaga každého textu. Nikto sa im nevyhne – môžete mať gramatiku v malíčku, ale preklep, čiže neúmyselnú chybu pri rýchlom písaní, spraví z času na čas každý. Niektorí ich podceňujú ako problém, ktorý je najľahšie odstrániteľný a tak si z neho netreba robiť ťažkú hlavu – to však len do okamihu, že naozaj musíte tie chyby z nejakého dlhšieho textu odstrániť.

Aké sú možnosti?

 

1. Automatická kontrola pravopisu

Automatická kontrola vo Worde je dobrý pomocník, ale v nijakom prípade si netreba o nej robiť ilúzie. Pred časom ma zdvihol zo stoličky komentár na diskusnom fóre “ja mám svoje texty bez chyby, ja používam automatickú kontrolu”. Ostatne, keď vidím príspevky, ktoré obsahujú relatívne málo preklepov, ale sú plné javov typu “úspešný ľudia”, hneď viem, na čo sa autori spoľahli. Tvrdé “y” v nominatívne množného čísla je totiž najčastejšou pisateľskou chybou, ktorú automatická kontrola pravopisu neopravuje. Presne tak, neopravuje! Žiaľbohu, hoci žijeme v 21. storočí, stále nepoznáme algoritmus, ktorý by zvládal všetky naše prezložité gramatické pravidlá v slovenčine a rozpoznávanie kontextu a tak sme odkázaní len na systém, ktorý blbo porovnáva každé slovíčko v texte s obrovskou databázou všemožných slov vo všemožných tvaroch. Vlastne nie až takou obrovskou. Automatická kontrola totiž nepozná ani také triviálne pojmy, ako sonar, expresia, teleport alebo skoro každé zo zložených slov typu červenooranžový. Neovláda poriadne ani skloňovanie podľa vzoru páví a o slovách typu jedenkrát, dvakrát a pod. vám bude tvrdohlavo tvrdiť, že sa píšu oddelene. Určite by sa po podrobnom skúmaní tohto programu našlo viac takýchto nedostatkov, ale tak ďaleko netreba ani chodiť – stačí sa zamyslieť a každému vyplynie množstvo obmedzení plynúcich z toho, že automatická kontrola nerozpoznáva kontext. Prvé obmedzenie, nepovažuje za chybné tie slová, z ktorých preklepmi vznikli iné významové slová. Pár príkladov z mojich najčastejších: “sem” na “sme”, “odkázať” na “dokázať”, “tma” na “tam”. Druhé obmedzenie, nerozpoznáva nezhody v gramatických kategóriách a nezmyselné vetné konštrukcie (vznikajú najmä prepisovaním textu). Tretie obmedzenie, vôbec ale vôbec vám neporadí s čiarkami. Štvrté obmedzenie, neodhalí hrubice tam, kde dávajú zmysel oba tvary (napr. byť/biť, milý/milí, siedmych/siedmich a pod.). Piate obmedzenie, spomaľuje vás tým, že ako chybné označuje slová, ktoré ste tak chceli mať – okrem už spomínaných zložených a odborných slovíčok je to aj slang, zámerné skomoleniny, zámerné zopakovanie toho istého slovíčka za sebou (Napr. vo vete: “Umyl si si zuby?” vám spojenie “si si” indikuje ako chybu) no a napokon cudzie mená a názvy. Našťastie, slovíčka sa dajú pridávať do databázy, treba si však dávať poriadny pozor, aby bolo slovíčko do nej vložené v správnom tvare. Detektívna akcia s cieľom vypátrať, ako nesprávne slovo zo slovníka zase odstrániť, má totiž akútakú nádej na úspech len ak doma vlastníte príručku typu “Ako vybabrať s Officeom”.

Napriek tomuto všetkému automatická kontrola má zmysel. Stále totiž indikuje jasné preklepy vytvárajúce nezmyselné hatlaniny, ktoré podľa mojich súkromných štatistík tvoria asi tretinu všetkých preklepov v surovom texte. Ak pustím “nevzdelanú” (čiže takú, do ktorej databázy som nijaké slovíčka nepridávala) kontrolu pravopisu na svoje texty, v priemere len jeden z desiatich poplachov nie je falošný, no v porovnaní s pozorným čítaním celého textu je to úplná pohoda. Ďalšou výhodou je, že ju na text môžete pustiť aj niekoľkokrát a nebude papuľovať, že toto už predsa raz čítala a nechce sa jej to znova (aj niekoľkonásobná kontrola má zmysel, zvlášť ak ste medzi jednotlivými kontrolami text prepisovali). Dôležité je však určite sa nespoliehať len na ňu. Ľudské oko je pri kontrole skrátka nevyhnutné. Automatická kontrola vyhľadá hrubé chyby, aby ste sa vy mohli sústrediť na jemnejšie detaily, takže je vhodná na prvú kontrolu – rovnako dobrá je však aj na poslednú kontrolu textu, ktorý už nemienite nijako vylepšovať a prepisovať a nájde vám preklepy, ktoré unikli všetkým očiam. Síce len tretinu z nich, ale aj to je lepšie, ako hrdzavým klincom do oka, no nie?

 

2. Sám sebe korektorom

Najsamozrejmejšia, najprístupnejšia a najodporúčanejšia možnosť. Medzi jej svetlými stránkami môžem napríklad uviesť, že sa nečervenáte, ak si hrubicu nájdete sami. Má však aj jednu podstatnú tienistú: Vy väčšinu z tých chýb nevidíte.

Viem, kto to sám nezažil, ten neuverí, že autor môže text čítať po sebe aj desiatykrát a jasný preklep si stále nevšimne. A vraj prečo potom podráždenosť po upozornení “čo si si to po sebe neprečítal”? Máme skrátka zníženú pozornosť voči vlastným chybám, aj tým evidentným. Niektorí tvrdia, že je to preto, lebo autor číta text z pamäte, nie z papiera. Nech je to však ako chce, nevidenie vlastných chýb predstavuje naozaj vážny problém.

Pomôcok je niekoľko. Tá najúčinnejšia, ale súčasne najdrastickejšia znie nechať text poriadne odstáť a potom znova prečítať. Po takých dvoch rokoch už “vylezie zo skrýš” významná časť preklepov. Aj po pol roku sa začne čosi črtať, ale zďaleka nie všetko. Že je to priveľa? Že text musí ísť čo najskôr von? No tiež mávam taký pocit. Ale v tom prípade sa musíte poobzerať po inom prostriedku na opravu gramatiky, lebo to, že si v ňom chyby nevidíte, ani náhodou neznamená, že tam nie sú.

Ďalšie triky: Veľké písmo (pri tlači) alebo lupa vo Worde (ak čítate len z obrazovky), nastavenie riadkovania na 1,5 (keď sú riadky od seba izolované, človek má väčšiu tendenciu venovať sa jednému riadku dlhšie ako pri hustom riadkovaní), zmena formátu a vytlačenie na papier. Papier veľmi pomáha, no opäť, zázraky nerobí, ostatne ako nič z vyššie spomenutého. Napriek tomu je dôležité, aby ste si text po sebe prekontrolovali aspoň raz, aj keď väčšinu preklepov neopravíte.

 

3. Iná osoba

Takáto služba sa dá aj zaplatiť, ale vyjde vás asi toľko, koľko celý zvyšok vydania dohromady. Potom ale nezostáva už nič iné, ako zohnať si nejakého dobrovoľníka. Pozor, ani kontrola niekým iným nezaručuje, že váš text zostane bez chybičky. Podľa štatistík v mojich textoch čítanie druhou osobou (pričom text predtým už prešiel automatickou kontrolou) ponechá preklepy vo frekvencii priemerne jedna chyba každé dve normostrany. Čo je stále dosť veľa. Najlepšie je zohnať si tých osôb čo najviac a dať im to čítať hoci aj súčasne. Tých chýb, ktoré nájdu viacerí naraz, nie je až tak veľa, ako by sa mohlo zdať.

Kontrolujúce osoby (a čím víc, tím líp) sa mne osobne javia ako najlepšie riešenie nekonečného príbehu zvaného preklepy. Problém je však v tom, že ako každá najlepšia možnosť, aj táto je súčasne najmenej dostupná. Kým sám ste k dispozícii vždy a ani automatická kontrola vám nedá košom (a ak ju nemáte, dá sa hocikedy stiahnuť), zháňať niekoho, aby spravil zadarmo to, za čo si dávajú iní pekne zacvakať, je riadna fuška. A ešte väčšia, ak to má byť niekto, kto má povedomie aj o jemnejších gramatických javoch a nenechávate si ho len na hrubú prácu typu “ktroý”. Kedysi ma tak vedeli najedovať ľudia, ktorí sa sťažovali na preklepy v mojich textoch a vraj “Čo si si to nedala niekomu skontrolovať?” Ale komu??? Opravovať chyby v cudzom texte je namáhavá práca a ak patríte k tým šťastlivcom, ktorí na ňu majú vo svojom okolí dobrovoľníka, len si ho dobre chráňte a rozmaznávajte.

 

Kto pozná nejakú ďalšiu radu, sem s ňou!

 


 

Tento článok je z kategórie

Viac podobných článkov nájdete tu.

Po viac ako siedmich rokoch prispievania dávam zbohom literárnemu blogu Enigma. Dôvodom bola zmena blogu do neprijateľnej a nefungujúcej podoby. Verní čitatelia ma stále budú môcť nájsť na mojich stránkach www.adhara.sk, kde so železnou pravidelnosťou pridávam každý týždeň (minimálne) jeden nový príspevok. Tam budem pokračovať aj v článkoch o písaní, ktoré tvorili väčšinu mojich príspevkov na Enigme. S mojou tvorbou sa dá stretnúť aj v oddelení knižných noviniek v podobe tretieho vydaného románu – Úvod do teórie chaosu.
Ďalšie príspevky

Komentáre

7 Responses to Neverending story: Gramatika

  • Pekne si to popísala, vidno, že si skúsená osoba. Verme, že sa z Tvojich skúseností poučia aj autori, ktorí Ťa tu čítajú.

    Zvlášť oceňujem Tvoju radu: po napísaní na čas text odložiť, a potom si ho znovu prejsť. Sám takto niekedy nachádzam chybičky, ba i chyby v knihách, ktoré sme už vydali, a ktoré mi po čase prídu pod ruku, hoci ich pred vydaním prešiel jazykovo vzdelaný korektor, aspoň dvakrát autor textu, recenzenti s titulmi (často aj dvaja), ba dokonca (v prípade textov s rovnicami) aj ja sám. (Získal som tak ďalšie motto mojej vydavateľskej praxe: „Nespoliehaj sa na nikoho, vrátane seba“.)
    V prípade beletrie, ak nás netlačia termíny, dávame preto čítať texty aj vzdelanejším laikom mimo redakcie (najmä v prípade prekladov). Často prekvapia nielen nájdením chýb, ale aj návrhom vhodnejšej štylizácie textu (platí najmä v žánroch, kde sa vyskytuje slang).

    K externým plateným korektorom:
    Niekedy sú doslova „nenažratí“ (ale možno sú to len začiatočníci, ktorí nepoznajú bežné mzdy a odmeny na Slovensku) . 

    Minule nám jedna dáma ponúkla svoje služby – jazykové korektúry textov a chcela za normostranu (= približne 1 strana A5 v bežnej knihe) 5 €.  Dostala od nás takýto mail :

    Vážená pani,

    Vaša ponuka je zaujímavá, okrem jednej veci, a tou je cena za 1 stranu textu. A tá je načisto mimo reality. Ak predpokladáme, že korektúra 1 strany textu (ktorý je už po autorskej korektúre) Vám bude trvať 5 minút (viem, je to veľa, ale nech)
    – za 1 hodinu bude Vaša odmena 60 €
    – za 8 hodín 480 €
    – za pracovný týždeň 2400 €
    – Váš mesačný plat by bol 9600 €
    Mesačný plat prezidenta Gašparoviča: 9360 €

    Ak chcete s nami spolupracovať za rozumné ceny, ozvite sa prosím. 

    ***

    P.S. Ak by sme jej ponúkli 1 € za stranu, mesačne by zarobila 1920 €, čo je plat chirurga po atestáciách. Predstavu o tom, čo je primeraná odmena, si urobte sami.

     

  • Ďakujem. Už som sa bála, či to niekto zase nebude považovať za nejaké diletanské poučovanie z mojej strany. A ja sa pritom len chcem podeliť o svoje skúsenosti, pričom beriem, že niekto ich má možno iné a tiež si rada prečítam skúsenosti druhých.

    Fíha, takže ak dobre rátam, u vás sa knižka pred vydaním pozorne číta minimálne 4-krát a väčšinou aj viac? Tak to je na zúfanie, že tam aj po tom všetkom niečo zostane (o tom som sa presvedčila aj sama, nedávno som dočítala Slečna Bronteová píše o láske a sem-tam mi nejaký ten preklep padol do oka, nič v zlom). Tak to nechcem vedieť, koľko preklepov bude klať oči v mojej knihe, pretože tú kontrolovalo iba 3,75 osoby. Plače (tých 0,75 pripadá na ľudí, čo nedostali za úlohu prekontrolovať celú knihu, ale zopár preklepov odhalili).

    No a tá korektorka s prezidentským platom, to je naozaj sila! Smejúci sa Čo som ja nešla za korektora…? Žmurkajúci

    Úplne najkomickejšie zo všetkého však je, že keď na literárnom fóre niekto nejakému autorovi vypíše chyby – zadarmo! – ten autor sa občas dokonca urazí!

  • Joj, Adhara, zase jeden fajný textík na tému „k veci“ 🙂 Dobre napísané, vtipne a žiaľ, pravdivo 😛 A súhlasím. Automatická kontrola – základ a potom tie poklady – fakticky poklady, človek často nedocení – tí ľudia, čo to dobrovoľne čítajú a podčiarknu všetko, čo nie je košer.

    Aaaaa… Adhara 🙂 „Najsamozrejmejšia, najprístupnejšia a najodporúčenejšia možnosť.“ – hľadaj preklep 😀 (neber osobne, nie je to za účelom dehonestovať Tvoju prácu :))

  • Jojój, už vidím! 🙂 To bolo tým, že som tento textík na automatickú kontrolu nedala – povedala som si, však čo, veď to nejde na súťaž ani na vydanie no a vzhľadom na to, že kvôli automatickej kontrole by som musela bežať na iný počítač lenivosť ako vždy zvíťazila. 🙂 Opravené.

  • Opäť niekto trafil šípom do terča a čo je hlavné, že do čierneho. K tomu, pomaly ako sa zdá nemám ani čo komentovať, pretože sa s tým stretávam pri svojich textoch. Nominatív množného čísla a čiarky no vieme asi svoje.  Ostatne- spomenuté  Adharine názory samozrejme súhlasím.  A čo sa týka tej korektúry, nuž je to už asi raz tak, keď si to neurobíš sám, ak to samozrejme ovládaš , tak si potom za to pekne zaplať! A kto na to má? Ešteže sú medzi nami aj dobrí ľudia, dokonca aj na našom blogu.

  • Aj taký Coelho robí chyby…alebo ho zle zkorektovali? a je profík.

  • Ďalšou pliagou sú predložky, najmä zámena s/z.

    1eur/strana je asi bežná cena, ale i to je pomerne dosť s prihliadnutím na fakt, že text po korektúrach stále obsahuje veľa chýb. Keby sa dal urobiť nejaký model, kde by sa za každú chybu odhalenú po korektúre vracala časť odmeny, ale to je v praxi nerealizovateľné.

     

    Vývoj kvalitnej kontroly pravopisu pre slovenčinu asi nie je až tak lukratívny. Na druhú stranu ani v angličtine to nerobí zázraky, takže to asi nebude len otázka peňazí. I keď vychytať niektoré veci (ako skloňovanie, tie plurály či predložky s/z) by sa dalo. Kontextová kontrola s prešmyčkami už je tvrdší oriešok.

Napísať odpoveď pre gabysuch Zrušiť odpoveď

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

Post_bottom_background_and_button