Literárny blog Kope Vás múza?

Cestovateľský blog Cesty a rieky

Ivan Rajtár

AUTOR

Ivan Rajtár

Kade – tade zozbierané vodácke povedačky a „múdrosti“ na dlhé zimné večery

Kade – tade zozbierané vodácke povedačky a „múdrosti“

na skrátenie zimného čakania na prvý jarný splav

 

Loď je súčasťou vodákovho tela, bez lode nie je vodák kompletný.

Kto sa občas neprevráti, jazdí pod svoje možnosti.

Vtipkári nazývajú debl kanoe s pekným dievčaťom „singlom s hendikepom“.

Ak začne výdatne pršať – smeje sa vodák.

Ak prší nepretržite tri dni – smeje sa skúsený vodák.

Ak sa riekou valí povodňová vlna – smeje sa starý riečny vlk.

Kto tu nabehol na kameň a zahrešil, nech urobí čiarku

/////////////////////////////////////////////////////////////////////////////////

 Vodáci a voda (ohnivá)

Keď začínajúci vodák zmizne v krčme, rieka si vydýchne.

Pivári chápu splavovanie riek ako nevyhnutné zlo, ktoré musia podstúpiť na ceste od jednej krčmy do druhej. Keď vypijú všetko pivo, s neskrývaným odporom nasadajú do lodí, aby sa presunuli tam, kde pivo majú.

Ak si naobliekaný a je ti na vode napriek tomu zima, pomôže už len tekutý sveter    ( rum, um, tuzemák).

Prúd a olej

Keď vodák opustí meandrujúci tok rieky, rozprestrie sa pred ním olej.

Olejom Boh trestá vodácke hriechy.

Vodácke peklo je nekonečný olej.

Pot tečie prúdom, rieka netečie vôbec.

O háčikoch a zadákoch

Zadákovi, ktorému sa podarí dostať háčika bez úrazu cez tretiu perej, sa nafúknu ramená do neuveriteľných rozmerov.

Nech sa utopí háčik, kochajúci sa okolitou krajinou namiesto toho, aby sledoval riečny prúd pred sebou.

Háčik je bytosť vývojovo nižšieho stupňa, predurčená na to, aby poslúchala, pádlovala a netárala.

Naučte svojho psa pádlovať a nemusíte sa hádať s háčikom.

Typy  háčika

Háčik – melancholik

Jemná, kultivovaná, éterická bytosť, najčastejšie žena, s tzv. vnútornou hĺbkou. Veľa číta, málo pádluje. Na lodi väčšinou sníva. Dumá kam tečie voda, menej už kam pláva loď. Po výčitkách kormidelníka sa po náraze na kameň nad trhlinou v lodi rozplače. Jej pohyby sú vznešené a pomalé. Preto ide všetkým typom zadákov na nervy a tí, po dvoch hodinách plavby s ňou, prepadajú totálnej skepse.

Háčik – flegmatik

Háčik – flegmatik je v spojení s cholerickým zadákom ideálna dvojica. Zadák vrie ako voda v kanvici, škrípe zubami, udiera sa päsťami do pŕs. Háčik zatiaľ drieme alebo chytá muchy. Obom cesta príjemne ubieha, radi na spoločný splav spomínajú. Plačúci kormidelník – melancholik však vie flegmatického háčika dokonale otráviť.

Háčik – sangvinik 

Na našich riekach najvyhľadávanejší typ háčika. Je s ním pohoda. Smeje sa, spieva, nad všetkým žasne, vytrvalo lichotí zadákovi. Za háčika sangvinika sa je zadák ochotný aj pobiť.

Háčik – cholerik

Obávaný, ale atraktívny typ. So strhujúcim temperamentom pádluje, fajčí, vyslobodzuje v konároch zakliesnenú loď, vykrikuje, bez výstrahy vyskakuje z člna… Pri výčitkách silnejšieho zadáka obhrýza pádlo. Vydrží s ním len zadák flegmatik, aj ten ho však občas hodí do vody.

Háčik – mudrlant

Je prenasledovaný fixnou ideou, že všetkému rozumie najlepšie. Minimálne tak dobre, ako zadák. Preto neposlúcha a odvráva. Ak chce zadák obísť kameň vľavo, nazlostene ťahá doprava. Narúša rovnováhu v kanoe. Takáto posádka býva často terčom posmechu ostatných. Zadák  „postihnutý“ háčikom mudrlantom rozmýšľa, ako sa ho čo najskôr zbaviť.

Desatoro háčika

  1. Zadák má vždy pravdu.
  2. Háčik je povinný upozorňovať na prekážky pred loďou. Krčma nie je prekážka, ale hlási ju tiež.
  3. Ak uviazne loď na plytčine, opúšťa ju prvý a snaží sa  dostať ju do hlbšej vody.
  4. Na oleji pádluje ako o život.
  5. Pri nasadaní a vystupovaní dbá, aby mal zadák suchú obuv.
  6. Na táborisku postaví stan a stará sa o pohodlie zadáka.
  7. Zo zásob ponúka zadákovi najlepšie kúsky.
  8. V krčme sa stará o nepretržitý prísun občerstvenia.
  9. Pri akejkoľvek kolízii berie na seba všetku vinu a pri preťažení lode pláva za ňou.
  10. Háčik nie je nikdy zúfalý, verí, že raz sa stane zadákom.

Desatoro zadáka

  1. Zadák sa venuje riadeniu lode a háčika.
  2. Učí ho čítať vodu a všemožne ho zdokonaľuje.
  3. Pri potopení opúšťa loď posledný a riadi záchranné práce.
  4. Po pristátí povzbudzuje háčikovo sebavedomie.
  5. Vykonáva činnosti,na ktoré háčik nestačí.
  6. Ak posádku ohrozujú domorodci, až do krvi háji háčikovu česť.
  7. Po prehýrenej noci zaisťuje skorý nástup posádky.
  8. Za každých okolností háčika ukľudňuje.
  9. Ak dochádza proviant, spravodlivo rozdeľuje stravu.
  10. V prípade, že sa sám zadák stane háčikom, znáša to s pokorou, neodvráva, plní si všetky háčikovské povinnosti a teší sa, že raz bude opäť zadákom.

 Vodácke Murphyho zákony

Nehľadaj stratené pádlo proti prúdu.

Stabilitu lode určuje jej posádka.

Nech robíte čo robíte, vždy doma niečo zabudnete.

Keď to nezabudnete, nebudete to vôbec potrebovať.

Keď to nevyhnutne  potrebujete a konečne nájdete, ihneď to utopíte.

Čo ste si nevzali so sebou, to nepotrebujete.

Ak si v lodi nepriviažeš lodný batoh, prevrátiš sa.

Ak si ho dôkladne priviažeš, o chvíľu budeš prenášať.

Mokré oblečenie ti na slnku neuschne, ak si pomôžeš ohňom, zhorí ti.

Nech hľadáš čo hľadáš, je to vždy na dne lodného batoha.

Fotoaparát na lodi je nanič. Buď máš plné ruky práce, alebo sa ti vybijú batérie.

Stav vody v rieke je nepriamo úmerný technickému stavu tvojej lode.

 

Koho nosí voda alebo Malá sociologická štúdia o vodákoch

Prvou vývojovo najnižšou kategóriou sú rekreanti. Poznáte ich podľa toho, že okrem plaviek, fľašky piva a opaľovacieho krému nemajú už v lodi vôbec nič. Vidieť ich možno na hladkých a bezpečných vodách, neďaleko svojich chát, víl, búd a hausbótov. O ich vodáckom umení sa nedá vôbec hovoriť, drsnejšiemu počasiu sa vyhýbajú.

O stupeň vyššie sú „rodinkári“. Pozor ! Zbytočne sa na nich nevyťahujte ! Často sú to ostrieľaní a skúsení vodáci, ktorých rodinná situácia alebo vek prinútili zľaviť z nárokov, ale ešte by mnohým „machrom“ dokázali predviesť, čo je to vodácky fortieľ. Na vode ich vidieť najmä v lete. Nepriaznivé počasie ich zaháňa do stanov, krčiem, dokonca na vlak. Musia brať ohľad na deti a manželky.

Úctu a vážnosť majú dobrodruhovia. Tí sa na rieku vydávajú skoro na jar, keď sa topia snehy a uháňajú na spenených vodách často i v poslednej zimnej fujavici. Možno ich však vidieť aj vtedy, keď brehy už pokrýva opadané lístie a v pokojných zátočinách sa  objavuje prvá ľadová kôrka. Letom trochu opovrhujú, považujú ho za zženštilé obdobie, keď je málo vody a brehy plné pupkatých výletníkov. Ich lode sú obúchané, zaplátané, plné škrabancov a iných stôp po nebezpečných zápasoch. Keď prší, len si hlbšie narazia kovbojský širák a so zádumčivým výrazom tváre pádlujú k neznámemu cieľu. Už sa tešia na oheň, ktorý v daždi len prská, dymí a nechce horieť. Zalezú do vlhkého spacáka a nič im nechýba.

Prechodným vývojovým typom sú začiatočníci. Svojimi vedomosťami o vode a technikou patria medzi rekreantov, nadšením medzi dobrodruhov a hojným výskytom medzi rodinkárov. Kam sa neskôr zaradia, záleží len na nich.

Zvláštnou triedou sú pretekári. Vyskytujú sa zásadne v húfoch, sú vedení prísnym mužom, trénerom. Vidieť ich môžete len na krátkych exponovaných úsekoch riek, ktoré splavujú neustále dookola. Nad pereje vešajú červené a zelené pruhované paličky, aby ostatných vodákov tĺkli po hlavách. Na „potulných“ vodákov pozerajú dosť zvysoka. Majú totiž vymakanú techniku a veľmi si na tom zakladajú. Aj nad nimi však visí Damoklov meč pribúdajúceho veku. Až neskôr sa ukáže, aký naberie ich život smer. Či vodu nadobro opustia, alebo sa zaradia do niektorej z predchádzajúcich kategórií.

Vodáci – jednotlivci

Špičkový jazdec – predvádzač 

Väčšinou mladík, voda ho ešte poriadne neotrepala o kamene. Pereje, stupne, valce a iné prekážky splavuje zásadne bez prezretia vopred. Miluje divákov, čím viac tým lepšie. Na zahodenie nie sú ani objektívy fotoaparátov a kamier. Zbožňuje, keď môže nováčikom rozprávať „vlastné“ zážitky zo splavov tých najťažších riek našej planéty. Rozpráva ich tak, že nováčikom vstávajú vlasy dupkom od hrôzy, celú noc nespia a na druhý deň si odmietajú sadnúť do pramice, aby splavili ďalší úsek Malého Dunaja.

Vodák – šialenec

Techniku nemá žiadnu, ale obkukal (aj to zle) zopár efektných prvkov. S odvahou sa vrhá do absolútne nezjazdných kúskov typu Šalková na Hrone. Úplne mu  stačí,  aby ktokoľvek prehlásil, že niekto to už splavil a prežil. Je zázrak, že ešte vôbec žije.

Lovec prvozjazdov

Vyhľadáva potôčiky asi tak na šírku lode a potom trápi  dno svojho kajaku akurát tak kĺzaním po vlhkých balvanoch. Pádlo do vody ani veľmi nenamočí.

Vodák húževnatý, nenápadný

Denne ticho napádluje slušnú dávku kilometrov. Nenápadne a bez veľkej slávy prejde aj ťažké pereje a hate. Nepotrebuje na seba upozorňovať. Ochotne pripevní lode na vlek,  poprenáša i cudzie člny. Práve on tvorí základ dobrej vodáckej partie.

Vodák – problémový

Už dva mesiace pred akciou chce poznať detailný plán. Žiada na minútu presný itinerár. Na zraz však prichádza neskoro s úplne neskladnou batožinou ako kufre, kanve, puzdrá na basu… Na prvom kilometri sa vysype, prerazí loď, nemá nič na opravu a nič si ani opraviť nedokáže.

Vodáčka – „beruška“

Prichádza v priliehavom svetríku a texaskách, s kabelkou obsahujúcou bikiny a toaletné potreby. Dokáže rozohrať celú škálu zvodných úsmevov a úporne sa snaží svojím sexappealom vyvolať dostatočný záujem. Chvalabohu, takmer vždy sa nájde nejaký „špičkový“ jazdec – predvádzač, ktorý sa jej ujme.

Vodák – skoroprofesionál

Prešiel množstvom kurzov na rôznej úrovni a je hrdým majiteľom dokladov potvrdzujúcich, že má koncesiu radiť a vydávať pokyny. Pripomína pojazdný náučný slovník a zbierku vodáckych poučiek. Tých, čo si dovolia pristáť špičkou po prúde, alebo ich pádlo nie je s loďou v predpísanom uhle, školí ako misionár pohanov. Je spoluautorom desiatok vodáckych príručiek.

Vodák – dobrý deduško

Už asi dvadsať rokov sa po každej sezóne lúči s vodáctvom. Je neoddeliteľnou súčasťou inventára lodenice. Jeho spomienky siahajú do temného dávnoveku, keď sa u nás ešte pred príchodom Konštantína a Metoda začala rozvíjať drevená kanoistika na vydlabaných kmeňoch. Pozná po mene všetkých bývalých mlynárov na Malom Dunaji. Jeho výstroj pochádza z vojnovej koristi z prvej svetovej vojny. Vôbec však nepatrí medzi problémových vodákov, nikdy sa na neho nečaká a všetci ho majú radi.

Tento výpočet si však nenárokuje byť kompletnou typológiou vodákov. Pouvažujte, kam patríte vy. 🙂

 

Vodácky výstroj kedysi a dnes

Kajaky  – vodný slalom

Prehľad vodáckeho výstroja z polovice 20. storočia a dnes.

Pádlo

Hmotnosť: 1,5 kg                                                            500 – 600 gramov

Materiál: lepené drevo, najčastejšie jaseň                        uhlíkové vlákno

alebo smrek

Prilba

Materiál: plast (najčastejšie hokejová prilba)                    karbón

Plávacia vesta

Materál: klasický „ šuštiak“ a polystyrénové                      polyuretánová pena

vypchávky

Krycia zástera, tzv. špricka

Materiál: koženka alebo igelit                                            neoprén

Loď

Hmotnosť: 20kg                                                                8 kg

(vyrobená a kúpená v roku 1967)

Materiál: laminát                                                         karbón, kevlar a epoxid

Cena 1300 Kčs                                                                   2000 Eur

 

Na záver ešte :

  Česká vodácka modlitba

Ať jsou šlajsny plný vody,

ať jsou vlny mohutný,

aby naše něžný lodi nedrncali o šutry.

Ať mě perej prudce vcucne,

ať tam vlítnu s kuráží,

ať mí tělo v noci usne,

ať ho nechaj komáři.

Ať mám holku kamaráda,

Ať se liší od husy,

Ať mě má ta holka ráda,

Pádlovat už nemusí.

 

Zdroj: Zdeněk Šmíd, Proč bychom se netopili, Proč bychom se netěšili aneb Jak se držet nad vodou, Olympia, Praha, 2008 

Viaceré vodácke stránky

Vlastná hlava

Ahoj

 

 

 

 

 

Ivan Rajtár
učím, dúfam, že nemučím

Komentáre

4 Responses to Kade – tade zozbierané vodácke povedačky a „múdrosti“ na dlhé zimné večery

  • Ivan, pekne si to zhrnul, v niektorých kolónkach som sa našiel. Tiež Ti patrí uznanie za šírenie osvety medzi nevzdelaným suchozemským ľudom. (Predstav si, 99% suchozemcov nevie, čo je to „porcelán“ – v lodi, samozrejme).

    Jedna kolónka, do ktorej patrím, tam však chýba:

    VYVRHEĽ = vodák, ktorý vymenil kanoe za motorovú loď.

    Našťastie, som „vyvrheľom“ len 1. týždeň v roku.

    V roku 2013 budem však častejšie na vode ako plnokrvný vodák. Spolu s Milanom Ivaničom splavíme pravdepodobne väčšinu toku Hrona kvôli výrobe DVD pre vodákov. Asi na rafte. Tiež budem aktualizovať údaje do nového vydania Sprievodcu po Hrone, ktorý má vyjsť v r. 2014. Z vody i po brehu.

    Pokiaľ mi to čas dovolí, chcem sa zúčastniť aj našich tradičných oddielových splavov (Dunajské ramená, maďarský Dunaj, príp. nejaká riečka na Morave či v Čechách). Verím, že na niektorom z nich sa stretneme.

  • Ivo, spracoval si to veľmi dobre, ale žiadalo by to usporiadať sériu prednášok a sympózií. A chcel by som upozorniť aj na jednu tému, ktorá je čiastočne rozvinutá na vodáckej stránke http://www.padlo.cz v dolnej časti stránky v rubrike najdiskutovanejšie v príspevku Posviťme si na vodaře, kde sa autor zaoberá laickým pomenovaním vodákov ako vodári. Okrem toho samozrejme existujú pomenovania ako člnkári, a pod.  Žmurkajúci

  • Je to dobré. Len tomu oleju som nerozumela, pretože som sa s ním pri svojich splavoch v závratnom počte štyri ešte nestretla.

  • Ivan

    Ahoj

    Olej je vo vodáckom slangu úsek rieky, v ktorom sa „stratil“ prúd. Voda netečie, nuž sa napádluješ ako kôň, aby  sa loď vôbec pomaly posúvala vpred.Žiaľ olejov je na našich riekach čoraz viac. Najmä „vďaka“ zregulovaným úsekom  a malým vodným elektrárňam. Pekné ďalšie splavy a čo najmenej olejov.

                                                                                          Ivan

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

Post_bottom_background_and_button