Literárny blog Kope Vás múza?

Cestovateľský blog Cesty a rieky

Maťo

AUTOR

mato

Púpavka a koník

Stojí si v lúke púpava,

hlavičku k nebu kloní.

Podchvíľou ju tam vídava

stratený smelý koník.

 

Kvetinka oči obráti:

„Koníček, je ti niečo?“

„V depresívnom som zajatí.

Smutný som, neviem prečo.“

 

 

„Smútok svoj v diaľke zanechaj,

rozprávaj so mnou denne.

Aj čo ťa teší znať mi daj,

aj čo je nepríjemné.“

 

Však dvom je lepšie na lúke.

Krajšie sú dni i rána.

A s blízkou dušou po ruke,

ľahšie sa prijíma rana.

 

Odvtedy fŕka koníček,

s radosťou behá svetom.

Na dušebôle našiel liek.

Smútku v ňom viac už nieto.

 

 

Ak je aj hladný kopytník

pri púpavke on stojí.

Nezožerie ju veru nik.

Chrániť ju sa nebojí.

Ďalšie príspevky

Komentáre

5 Responses to Púpavka a koník

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

Post_bottom_background_and_button