Literárny blog Kope Vás múza?

Cestovateľský blog Cesty a rieky

stmievania

Zhasnú okná a ostane zhon bez pohybu. Nechuť k žitiu, keď je ten druhý na mieste bez navštíveniek. Jednosmerná čakáreň. A kým si to človek uvedomí, sneh je už všade.

Sneží. Len pod lampou. Lebo to je tak; pravda je vždy viditeľná. Aj prázdnu ulicu po nás bude vidieť niekto iný.

Odraz tváre na skle, kým sa ešte svieti. Potom dom pomaly stmieva. Najprv v predsieni, na chodbách a na koniec aj v izbách. Ani deň nie je nesmrteľný.

Krehký človek. Ako vločka. Je otázkou zimy, koľko sa dožije. Ten kto si myslí, že všetko ovláda sa sám stane neovládateľný. 

Ďalšie príspevky

Komentáre

6 Responses to stmievania

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

Post_bottom_background_and_button