Literárny blog Kope Vás múza?

Cestovateľský blog Cesty a rieky

Dušan Damián

AUTOR

dusandamian

Kam bežíš biely kôň?

 

Len stúpaš, zakrývaš všetky sny.

Hmla si hustá,

v tebe cesta ostňov aj zem je pustá.

Skúšam naskrz prebehnúť.

Ako Slnko skrze Mesiac svieti,

nespoznáš v ňom dračí spev.

Načo trápiť sa v tŕňoch stoviek ruží?

Brečtan tieňom končí deň.

Podvedieš noci bôľ?

Pýtaš sa srdcom v krvi vrelej naloženým.

Kam bežíš biely kôň?

Kam bežíš…?

Chvíľku stoj!

 

V kalných vlnách modrého mora,

cez duny vedúce k spaseniu.

Polia, lúky, kraje neslobodné

a predsa dobré.

 

Kam bežíš biely kôň?

Šepkáš do tmy mojich očí.

Veď Ty si môj.

Ty si môj.

 

Len stúpaš, ničíš výhľad na hviezdy.

Tma tvoja, len tá je večná.

V tebe skrytý prežijem do nekonečna.

Vrúcne cítim chlad a mráz.

Spomínam čas tých dôb.

Pýtaš sa po stý ráz…

Kam bežíš biely kôň?

Kam bežíš, už si môj.

Nebež preč, biely kôň!

Nebež preč…!

Biely kôň.

 

Dušan Damián
Kedysi som bol výrečnejší a slová zo mňa prýštili ako gejzíry. No tak ako kedysi, keď som na tento blog prišiel, i dnes sa občas zamýšľam nad tým, či som tvrdým človekom s mäkkým jadrom, alebo mäkkýš s tvrdou podstatou. V duchu podobných myšlienok sa ešte občas rozlievam do veršov a piesní dosiaľ nespievaných. Keby ma chcel ktokoľvek kontaktovať, môže tak urobiť na týchto e-mailoch: dusandamian@centrum.sk alebo dusandamian@gmail.com
Ďalšie príspevky

Komentáre

12 Responses to Kam bežíš biely kôň?

  • Dušan odpusť, ale ja tomuto dielu nerozumiem. Možno je to aj databázovými systémami, ktoré no, vygumujú mozog. Je kôň alegória na nejakú osobu?

  • Biely kôň tu pre mňa znamená skôr istý stav, v ktorom sa človek nachádza – nachádzal. 

    No celkom ma inšpirovala tvoja otázka, keď by to mala byť osoba. 

    No ale, najbližšie asi vyhodím na svetlo sveta dačo od podlahy, čomu každý porozumie. 😀

    V každom prípade som rád, že si sa unúval to čítať a zamyslel si sa. Občas toto vedomie dá viac než pochopenie. 

  • Pridám sa ku Ginovi, ani ja veľmi nerozumiem (hoci Gino by mohol, to skôr ja som taká od podlahy, čo len o zvieratkách písať vie :)). A to nemám za sebou ani databázové systémy. Ale nie o tom je podstatné.

    Podstatné je, že aj keď možno nerozumiem (nie je vylúčené, že mi ešte časom dopne, to sa mi dakedy stáva), má to dosť silnú emóciu. A to ma vie dostať. Ako v Majkiných básňach – tým tiež často nerozumiem, a predsa majú silné čaro. Aby som však povedala, máte rozdielne typy emócií. No oboje sú super 🙂 Páčilo sa mi to. Lebo nie každá báseň to dokáže – zanechať emóciu.

    A… viem, že odo mňa to asi nie je na mieste, ale teda – vitaj späť 🙂

  • Ako veď ale kôň je predsa zviera 😛

  • Kôň si Ty! 😀

     

  • Dusan, konecne po dlhom case citam nieco od teba- mam strasne rada tvoju poeziu, tato je krasna, hoci to teraz citam len narychlo a nezamyslam sa nad podstatou ktora je v poezii tak vyborne ukryvana, takze si ju este raz neskor precitam…uz sa tesim a som zvedava na co pridem…ci vobec na nieco…

    kazdopadne, uz prvy vers je podla mna laika dokonaly, velmi sa mi to pacilo, nemam viac co dodat…mozno este okomentujem ak na nieco pridem… 😀

    Dusan nech Ta muza neopusta !!!

  • Prečo by to od teba nebolo na mieste?

    Som rád, každému privítaniu, pretože mi to hovorí, že moja tvorba a pôsobenie tejto stránke zanechali dobrý dojem. To ma veľmi teší a preto ti taktiež ďakujem. 🙂

     

    Ako si povedala, niekedy dá človeku viac emócia, ktorú dielo vyžaruje ako samotný obsah či forma.

    Občas keď s priateľmi filozofujeme, tak vravíme: „Nie vždy je nutné porozumieť občas stačí pochopiť.“ 🙂

    Nuž teda… Som rád, že si sa začítala a že to zanechalo (hádam, že asi príjemný) dojem.

  • No veru, povinnosti a iné priority mi nedávali veľa času na zverejňovanie, hoci písať som neprestal.

    Možno v krátkej dobe budem pokračovať aj v „Obyčajnom príbehu zlomeného muža“ ale samozrejme pridám Poézie i Lyricsov. 

    Ale až mi úsmev na tvári rozkvitol Deni, keď som si prečítal tvoj komentár.

    Niet nad správnych „enigmákov“.

    A samozrejme aj ja sa teším, až sa tvoje pero opäť rozpíše. 😉

    Nech pri tebe krúžia Múzy!

     

  • som rada, ze moj koment potesil a ako som napisala, tak som sa vratila a citala este raz, zacnem takto –

    Ako Slnko skrze Mesiac svieti,

    nespoznáš v ňom dračí spev.

    Načo trápiť sa v tŕňoch stoviek ruží?

    Brečtan tieňom končí deň.

    – hotove zimomriavky…

    neviem vsak ci som tiez celkom pochopila Tvoju pointu, no podla mna je poezia o tom, ze kazdy tam najde kusok seba, kusok autora a kusok bezneho zivota…

    wavako napisala, ze zanechala silnu emociu, u mna urcite tiez… niektore versiky by som vynechala, ale je to Tvoje dielko… radsej ani nejdem hadat, co sa v nom ukryva 😉 …

    fiha tak budes pokracovat s pribehom zlomeneho muza? no to aby som si to konecne docitala kym nedokvitnu nove casti 😀 😛

    k mojmu peru-presne pred par dnami som sa snazila napisat nieco v com sa tiez vyskytoval kon, kolka to nahoda ! 🙂 no hadam daco vyvesim, dakujem za povzbudenie …

    Muze zdar !!!

  • Vidím, že si bol podnietený k návratu a naozaj sa veľmi teším 🙂 je to super, že si zase tu, hneď je tu živšie. 

    Čo sa týka diela, prisahám že toto je ťažšie ako voľný verš 😀 obdivujem to a ešte sa do toho zahryznem, lebo to nie je len na jedno čítanie. 

    veľmi sa mi páčil brečtan aj tma bieleho koňa 🙂 

    som zvedavá na tvoje ďalšie veci 🙂 stay with the Muse!

  • Tiež si myslím, že chápanie poézie v tom smere, že každý v nej nájde kúsok seba, kúsok autora a kúsok bežného života je to pravé „orechové“. 🙂

    Vtedy má každé dielo naozaj niekoľko rovín a neexistuje možnosť, žeby bolo zlé alebo nepochopené. Aj keď, a tento názor musím bonznúť aj na adharu, že mnohí autori sú radšej keď v tom čitateľ nájde presne to, čo tam autor zamýšľal vložiť. 

    V tomto mám stále viacrozmerný názor. A teda som rád, ak čitateľ pochopí čo som chcel povedať, no som aj veľmi rád, ak čitateľ nájde nový uhol pohľadu. 

    Ale čo ma najviac teší je, že toto dielko zanechalo silnú emóciu. To je asi najdôležitejšie… Pocit, ktorý pretrvá. 🙂 

    No a jasne, určite dačo vyves a prečítame si! 😉

    Múze zdar!

  • Ano, po takmer dvoch rokoch bolo na čase niečo vyhodiť do pľacu. 🙂 

    Možno aspoň na chvíľu to tu znovu rozprúdime a vyburcujeme aj nové enigmácke talenty. 😀 

    No určite je to omnoho alegorickejší, symbolický a filozofickejší text, takže si žiada zamyslenie. Trochu sa to podobá na tvoje reflexie pocitov. Ale som rád, že ťa to oslovilo. 🙂 

    The Muse is with me, always. 

     

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

Post_bottom_background_and_button