Svet skrýva časti tvári, slov, mien; 
ako ho skutočne spoznať? 
keď iba 
chatrne stačí obyčajný vnem. 

Oči mať hoci aj dokorán, 
vydýchnuc ružový dym v tvár
zvierajú
pľúca svätým právom už mnoho rán.

Končekmi prstov hľadať svoj deň,
membrána obáv zrazí k 
povrchu
toho, čo si hriešne žije kázeň.

Stratený čas sa trestom vráti 
väznenému v zlatej klietke.

A vodou dáva ho zadúšať;
samo centrum jeho bytia
udupe
rozum, myseľ necháva sladko spať. 

Eerie