Literárny blog Kope Vás múza?

Cestovateľský blog Cesty a rieky

boba

AUTOR

boba

medzi stmievaním a svitom…

 

Vôňa brusníc, čučoriedia,

NOC!

Tak nesmierna a tak teplá…

Pikantná vôňa borovíc, sem tam jedľa…

 

V dýchajúcom lese ktorí všetko toto obohnal,

a skrútené konáre trčia do všetkých strán…

 

Vysoko tam, krehký mesiac žiari,

v kolíske vystlanej svetlo kradnúcimi hmlami.

Prišli sme, aby sme zbožňovali to zamatové nebo plné bledých briez,

kde srdce môže prasnúť z toho, ako vonia les…

 

Ach, noc lesná!

Tak excentrická, tak krásne besná…

V rozkvitnutej čiernej baze, ozýva sa duet slávičí…

Znie mäkko…

Po belasom machu, po sviežom ihličí…

Po ťažkej hline a éterickom orgováne…

 

Už odlietam…

Na krídlach vážky,

do vlastného sveta…

Do záhrady môjho tlejúceho srdca…

Komentáre

One Response to medzi stmievaním a svitom…

  • Prvá polovica až do voniaceho lesa podľa mňa slabá – podčiarkuje to aj „V dýchajúcom lese ktorí všetko toto obohnal,“ – ktorý má byť ypsilon

    Tá časť od voniaceho lesa je už lepšia. Tiež mi tam vadia tie trojbodkové konce – ale to je len môj názor, že dnes keď chce niekto vyzerať mysliteľsky, to mi tam nepasuje (ja ich tiež používam len mi to tam prišlo nasilu natrepané)

     

    Ale pokojne by tam mohli ostať posledné dve strofy bez trojbodiek a bolo by to fajn 🙂 No tiež použijem tu známu vetu – je to tvoja báseň, rob si s ňou čo chceš.

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

Post_bottom_background_and_button