Literárny blog Kope Vás múza?
Cestovateľský blog Cesty a rieky
Byť človekom
Byť človekom – to nie je iba tak.
Zrodiť sa pre tento svet, nadýchnuť sa prvýkrát
a uzrieť prvý slnka lúč.
Ako po písmenku kladieš svoje kroky,
až pokým nedokončíš žitia púť,
byť človekom sa uč.
Ďalšie príspevky
Čierna diera
My dreams are big alebo Ako som takmer prišla o päťdesiat eur
Svine
Milí blogeri!
Tiene nad Llawerunom (záver)
Tiene nad Llawerunom (3)
Tiene nad Llawerunom (2)
Tiene nad Llawerunom (1)
Zvláštna republika
Ovečka a kolobežka
Ako Matej uštval psa
Príbeh jednej guľky alebo…
Sliepky (v meste)
Drsný život jedného nemenovaného medveďa
O zelených jednorožcoch (s epizódnym výskytom žiráf)
Svätojánske mušky
Čierna vdova a mucha
Lev a hyeny (špaty špatné)
Quo vadis, homine?
A zase v tom lietam
Sova a netopier
Žumpa
Čo smie Kubo, zvery nesmú
Hlúposť s exponentom nevyjadriteľným
Keď…
Buď pozdravené, pivo!
Dvere
Meninová alebo Ako šiel Matej do sveta rozprávok II
Mení
Bum
Narcis
Strach
Mozaika
Milý Ježiško!
Za rýchlikom beží Janko
Papier
Stretnutie blogerov – Revište 2011
Melón albín
Džin
Tak málo
Blondíny a rozlišovanie pravej a ľavej strany
Močiar
Zákony schválnosti fungujú alebo Ja sa na to môžem….
Blondína a pozdná nočná hodina
Akcia na toaleťák alebo Ako som zháňala plesové šaty
Začalo sa to omaľovánkami alebo Filozofovanie tak trocha odveci
Ako keď som mala dvanásť
Blondíny a priestorová orientácia alebo Kde ani mapa nepomôže
Blondíny a štatistika – to nejde dohromady
Kde som to len skončila?!
Byť steblom trávy
Ko Eiki – úryvok
Toto mi pripadalo také múdre, že neviem čo mám k tomu povedať. A ešte aj zároveň krásne.
AA už viem. Som zvedavá ako by si toto napísala po narodení tvojho prvého dieťaťa. Teda neviem ak už nejaké maš?. Nuž a keď tu budeme ešte fungovať sa tak na to teším. Určite to bude máť iný nádych.
No, koľko máš detí? Priznaj sa 😛
Aby si prišla na to, čo znamená byť človekom, ešte musíš ubehnúť kus cesty, ale časom na to prídeš (aspoň čiastočne ). Želám Ti, aby kopance od života neboli príliš silné, dostatočné k poznaniu toho, čo chceš vedieť. Poznám málo ľudí, ktorí sa vôbec zaoberajú myšlienkami, ktoré si prezentovala aj v stĺpčeku ,,O mne“. Držím Ti palce !
Koľko myslíš? 😛
Vďaka Joujou, teším sa, že to na Teba takto pôsobí. Ani neviem, kde sa to vo mne zobralo. Nejako to padlo z neba alebo čo. Tak uvidíme, no, čo bude v budúcnosti. Či dačo bude. 🙂
Vďaka Feri, cením si, že si sa pristavil v tejto nevodáckej rubrike 🙂 a taktiež si veľmi cením Tvoje slová. Ak mám byť úprimná, veľmi rada som Ťa spoznala. Celkovo, čas na Revišti bol pre mňa veľmi príjemný. Snáď sa ešte niekedy niečo podobné zopakuje.
A… je super počuť niečo také od niekoho, kto už máš čosi odžité, niečo za sebou. Budem sa snažiť, aby zo mňa „niečo“ vyrástlo – hoci už teda dávno nerastiem. Ak, tak do šírky 🙂
Škoda, že je to také krátke.. ten mocný začiatok vyzeral sľubne ale nejako si to usekla 😛 možno to bol zámer, možno sa ti už nechcelo ďalej vymýšľať, kto vie 🙂 ale každopádne, nejaká tá strofa navrch by tomu ubrala na všeobecnosti, čo by nebolo zlé.
Keď som sa k tomu vrátila je to ako vraví Klimeux. Presne tak, ešte aspoň jedna strofa by sa tam zišla.
Klimo, Joujou. Nuž, je to v takejto podobe, lebo to ani nemala byť báseň. Aspoň nie báseň ako taká. Bol to len krátky úvod k jednej poviedke, akési uvedenie do myšlienky. Preto je to také, aké to je – krátke.
Ale beriem Vaše názory, je to o subjektívnosti vnímania. Ostane to však asi tak, ako to je, z dôvodu, ktorý som uviedla. Možno ma raz kopne múza a rozšírim to, za to sa zaručiť neviem. Ale predbežne takto. 😉
Vďaka za názory. 🙂
Si mala hneď napísať, že to je k poviedke.. tak to je iná vec. Potom asi lepšie nechať tak ako je a v poviedke sa možno dozvieme viac, akurát ju tu akosi nikde nevidím 😛 sem s ňou!
Nuž… 🙂
Čo sa poviedky týka, z toho, že by som to mala uverejniť, sa ma zmocňujú vcelku slušné rozpaky. Takéto veci som ešte neuverejňovala. Nie je to dokonca ani fantasy (aby som sa priznala, teraz mi v rámci zborníka zo súťaže, vyšla jedna fantasy poviedka – takže juhú, už druhé moje fantasy je na svete, dokonca tentokrát v knižnej podobe :)) a z takého dačoho realistického mám divný pocit 😀 Takže asi skôr nie. Uvidíme, možno mi raz hrabne a zavesím to 🙂
v takom kratkom texte tolka mudrost prameni
ze clovek sa v cloveka len casom premeni !!!
😀 😀
pacilo sa tak som musela aspon trosken napisat…
nech ta muza kope!!!
Vďaka Denisa, budem to brať ako kompliment 😀
A Teba čo nekope? Už si dávno nič nezavesila. Aspoň nejakú básničku o autíčkach. Určite sa niečo medzičasom vyskytlo 😉
no mna kope akurat tak nervna elektrika v poslednej dobe 😀 😀 no volaco sa aj vyskytlo ale je to taka hovadina, ze to radsej ani nezavesim, aj ked na druhej strane – by som sa aspon zasmiala na svojej neschopnosti 😀 zacala som pribeh neviem pokracovat nemam pointu takze asi tak 😀 😀
ano, pravdaze to ber ako kompliment 🙂
muze zdar !!!
ps ked sa velmi nudis, kukni si moj blog-ak si to este nespravila, budem rada ak sa ti nieco bude chciet okomentovat 🙂 (a ak si uz aj tak prepac, ze si nepamatam, to u mna v poslednej dobe-tak cca 30rokov-nie je nic vynimocne 😀 )