Literárny blog Kope Vás múza?

Cestovateľský blog Cesty a rieky

motiliksvk2

AUTOR

motiliksvk2

Dážď

Prečo sedím tu a ty nie ?

Prečo nie sú dlane spojené

Prečo  to tak hlúpo znie

Prečo nemám nádeje ?

A prečo… už neviem ani,

Kvapky dažďa zvieram v dlani,

Keď diaľka vidieť ťa mi bráni,

Keď dotýkam sa spúšti zbraní.

Komentáre

4 Responses to Dážď

  • Mimochodom mám na pláne to dokončiť 🙂

  • Ja teda neviem, ale mne sa táto zdá výrazne lepšia ako tvoje predošlé záležitosti. Asi hlavne preto, že je to kratšie a menej „ukecané“, tým pádom viac k veci.

    Verše viac plynú a zdajú sa prirodzenejšie, nezadrháva to tam nejak výrazne. Zvlásť odceňujem druhú polovicu básne. Tá je, nechcem zase preháňať, fakt ale fakt… páči sa mi 🙂

    Škoda toho názvu. Ten mi automaticky evokuje nemenovaného slovenského interpréta so svojou „legendárnou“ piesňou, ktorú nemôžem ani cítiť 😛 ale to nie je tvoja vina 😀

    Inak v tej poslednej vete nemalo byť „spúští zbraní“? alebo v prípade, že sa jedná o singulár, tak asi „spúšte“ – vzor ulica.. či? 😀

    P.S. nedokončuj to.. takto je to ok 🙂

  • Ahoj Zdeni!

    Tak si sa opäť vrátila k poézii. Prikláňam sa ku Klimovi, naozaj si sa zlepšila. Aby som však upresnila, tie prvé štyri verše sú čo do rytmu dosti rozbité (samotné rýmy by neboli zlé, nie sú gramatické, no ten rytmus robí šarapatu). Tie druhé štyri verše sú fakt dobré. Naozaj. Veľký krok vpred. 🙂

    A nieže sa nafúkneš ako balón, kto Ťa bude potom naháňať po oblohe 😉

  • Som rada že sa páči a ďakujem za optimisticke komentáre. 🙂 A ten názov preto, lebo sme dostali domácu úlohu a mala sa volať dážď.

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

Post_bottom_background_and_button