Literárny blog Kope Vás múza?

Cestovateľský blog Cesty a rieky

gabysuch

AUTOR

gabysuch

Lesný potkan a myši.

Lesný potkan a myši.

 

Na okraji mesta, kde sa už skoro končila mestská cesta a kde už pomaly začínal les, si lesné myšky spolu pekne nažívali. V lese bol vždy poriadok a všetko malo svoj rád. Až jedného dňa, keď sa do lesa nasťahoval veľký potkan sa stalo niečo zvláštne.

 

Postavil si svoj veľký dom a nasťahoval sa doň. Každé ráno vstal a pekne sa ponaťahoval. Potom sa naraňajkoval vo svojej záhradke a pobral sa do mesta do práce. Keď sa večer vrátil, pustil si nahlas rádio, uvaril si niečo pod zub a z chuti sa najedol. Vôbec sa neumyl a poriadne mu páchlo z úst. Nato sa pobral do svojej postele a od únavy zaspal.

 

Jedného rána, keď sa myšky zobudili, niečo bolo cítiť vo vzduchu. Poriadne to páchlo . Preto sa pobrali za tým prapodivným smradom. Až prišli k potkanovmu domčeku.

 

,,Čo je to za čudesný smrad.

Žeby mal ten potkan hlad?

Čo sa potkan neumyje?

Odpad- ten tu  pekne hnije!,,

 

Toto sa veru  myškám ale vôbec nepáčilo. Všade naokolo boli krabice a obaly od jedla, plechovky a papiere, fľaše, zátky a špinavé látky. ,,Fúúúj, ten potkan je ale neporiadny. V lese nám robí iba samí neporiadok, už k nám do lesa nik nechodieva. Musíme s tým niečo urobiť!“ povedali si myšky a dohodli sa na polnočnom myšacom stretnutí. O pol noci zasadla najväčšia myšacia rada aká v lese ešte doteraz nebola.  Ostatné myšky sa zbehli a posadali si okolo a v tichosti čakali, ako sa rada rozhodne. Myšacia rada dlho rokovala, aby potkanovi dala príučku. Po dlhom rokovaní sa rada rozhodla:

 

,,Až  zazvoní polnočný zvon.

,,Potkan musí z lesa von!.

Ak sa potkan nezmení,

Na plechovku sa premení.“

 

Potom sa myšacia rada v tichosti rozpŕchla a všetci sa chystali na nasledujúci deň.

Ráno sa pobral potkan do mesta. Keď si tak vykračoval po lesnej cestičke spoza stromov naň zaútočili myšky. ,,Pripravííť pasceee!“ rozkázal myšací generál svojím silným hlasom. ,,Strelci- na konáár, zóóradíííť, plechovkýý pripravííť, plechovkový úútoook -pááľ!. Pravé krííídloo- zviazáť rukýý! Ľavééé krídlo- zviazááť nóóhý. Stredný útok – zaáálepíííť úúúústa páááskou! Záloha pííííp- privolááť posilíí!“ tak zneli rozkazy myšacieho generála.

 

Potkan sa nestihol čudovať, čo sa to s ním deje. ,,Čo to je? Pomóóc, pomôžte mi. Vy zlé myšiská. Čo ste to len urobili? K stromu ma zviazali a plechovkami ohádzali. Všetkých Vás raz pochytám a zjem. Zaraz ma pustite, lebo to oľutujete!“. ,, Nepustíme ťa, ty naničhodník!. V lese sa správať nevieš a ešte aj prosíš o pomoc. Poriadku sa musíš naučiť!“.

 

,,V tichosti sa v lese správať

a odpad do koša dávať.

Ak sa vôbec nezmeníš,

na plechovku sa o pol noci  premeníš“.

 

Tak zavelil generál svojím mocným hlasom a potkan sa veľmi naľakal. Celý sa triasol a od strachu zabudol aj na svoj hlad.  Nechcel sa stať plechovkou a chcel si v lese pokojne nažívať. A tak prisľúbil generálovi, že sa zmení. Začne si po sebe upratovať, ukladať veci tam, kam patria. Začne ich dávať do koša, ktorý potom odnesie a nebude robiť z lesa smetisko. Bude sa starať o les v ktorom nažíva, tak ako sa patrí a dokonca sa začne aj umývať i veci si prať.

 

Od toho dňa si po sebe potkan robil poriadok. Všetko pekne upratal, keď sa s chuti najedol. Vypral veci, i do koša odpad dal a dokonca sa s myškami spriatelil. A tie mu pomohli, aby sa to všetko naučil a nebol na to sám. Nebol už neporiadny ale správny potkan z lesa, ktorý sa stal príkladom pre všetkých neporiadnych potkanov. Myšky s potkanom na tento deň spolu ešte dlho spomínali a všetky ostatné zvieratká si tento príbeh ešte dlho rozprávali, pretože od toho dňa, bolo v lese čisto. Tak ako predtým ešte nikdy v žiadnom lese nebolo.

Komentáre

21 Responses to Lesný potkan a myši.

  • Joujou, stojíš o komentár, alebo ma zas nepriamo označíš za protivnú kritickú mrchu? Lebo to mi nie je treba. Komentujem v dobrej vôli poskytnúť spätnú väzbu a ak Ťa mám svojou kritikou len rozčúliť a demotivovať, môžeme si obe ušetriť vrásky na čele.

  • 😀 😀 😀 😀 😀 toto bolo dosť k veci 😀 

    a mne sa tá rozprávka páčila, najmä tie básnické vsuvky. rozprávky sú super. najmä ak sú infantilné, čo táto je, ale to ti poviem až keď si ju prečítam

  • Ty, jaujau, teraz mi došlo že vždy keď vidím nadpis tejto nádhernej rozprávky, mi napadne dvojveršie z Krylovej piesne: „A potkani a krysy, a difosgen a chlór.“ … Myslím že to je pieseň Divný kníže.

  • Gino, je Tvoj komentár sčasti reakciou na ten môj, alebo si len nedopatrením klikol na „odpovedať“? (Rozumej, ten výbuch smiechu sa vzťahoval na mňa, či na tú rozprávku?)

  • výbuch na teba a zvyšok na myši

  • Akože, Ty si dnes dobre protivný 😀 Tým chceš povedať, že súhlasíš s tým, že som protivná kritická mrcha? 😀

  • Nie, to tvrdíš ty, mňa len rozosmial tvoj príspevok, je veľmi vtipný a nakoniec vôbec nič autorke nepovedal

  • Lebo ani nemal povedať. Čakám na to, či si autorka komentár vyžiada, alebo povie „ďakujem, neprosím“ 😛

  • Gino, ja len neviem či si ju vlastne čítal. Najprv  píšeš, že sa ti páčila a potom, že – si ju prečítaš. Tak to teda neviem. Čo si potom teda myslíš? Trošku mi tam nesedí tá posledná rýmovačka, hlavne ten dlhý text, to snáď potrebuje úpravu.HM?

  • Ééch Wavako, keď mne ten tvoj prvý komentár pripadá ako provokácia a agresivita a ja naozaj neznášam a ani nechcem na blogoch nič také vyvolávať. Rada si vypočujem kritiku od ľudí, ktorý ma kamsi posunú. Ak sa jedná o provokatívnu diskusiu tak naozaj potom „ďakujem neprosím“. Mám rada komentáre od ľudí ktorý sú úspešný, hlavne ak to niekam dotiahli. Lebo len od takých sa môžeme podľa môjho názoru učiť. (To ale neznamená, že len a len od takých). Ak patríš medzi ne, rada si tvoj komentár prečítam a ak ma ešte k tomu posunie dopredu tak budem rada a potom len ďakujem. Nato ale prosím o konkrétne pripomienky s uvedením príkladov.

  • Joujou. Povedala by som asi toľko. Na enigme si krátko, a teda asi ma veľmi nepoznáš. Uznávam, v tom komentári bol kúsok provokácie. No nie asi takej, akú si vnímala Ty. Ide totiž o to, že vždy, keď som komentovala, komentovala som s dobrým úmyslom ponúknuť spätnú väzbu. Často vtedy, keď príspevok nemal žiadne komentáre a všetci ho s mlčaním obchádzali. Vtedy si zvyknem povedať, že lepšia možno nie pozitívna, ale zato konštruktívna kritika, než žiadna.

    Za tento môj postoj sa mi však z Tvojej strany dostalo nepriameho označenia kritickej mrchy. Možno som na Teba pôsobila ako nejaká sebavedomá krava, ktorá pojedla všetku múdrosť sveta a masíruje si svoje ego zhadzovaním príspevkov druhých ľudí.

    Nie je to tak.

    Nikdy som sa do tejto pozície nestavala a kritizovala som naozaj s dobrým úmyslom (nerátam tie slovné výmeny s Ginom a občasnú kritiku na jeho diela – nakoľko sa už nejaký ten piatok poznáme, dovolím si byť voči nemu možno viac priama, voči „cudzím“ sa však snažím vystupovať opatrnejšie). Preto som po Tvojom vyjadrení ustúpila od úmyslu kritizovať Tvoje príspevky – veď načo si spôsobovať vzájomnú nevôľu?

    To, že som sa Ti ozvala, bolo opäť spôsobené tým, že si nemala pod príspevkom žiaden komentár. Viem, že ak nie každý, aspoň väčšina autorov určite čaká na spätnú väzbu – načo by inak vešali svoje diela na net. Či? Nakoľko ale poznám Tvoj postoj voči môjmu komentovaniu, som sa Ťa radšej spýtala, či máš záujem o môj komentár. Moje obavy vyplyunli  z vyššie uvedeného.

    Asi toľko k môjmu „provokačnému“ komentáru.

    Ak máš naozaj záujem o môj komentár, dám si tú námahu a napíšem Ti ho. Priprav sa ale na konštruktívnu kritiku. A či som podľa Teba dosť kompetentná, to neviem. Určite nie som profík a ani by som sa nepovažovala za nejakú super úspešnú. Aj keď. Píšem krátko – začala som asi pred dvoma rokmi, po dva roky som poslala svoje poviedky do súťaže Cena Fantázie. Z prvého roku mi vyšla poviedka v eFantázii (len teraz nedávno), tohto roku som sa pretĺkla v konkurencii vyše 200 poviedok na 13. priečku a moja poviedka by mala vyjsť v knižnom zborníku. Taktiež bola nominovaná do pätice finalistov v jednom z pridružených ocenení o najlepšiu fantasy poviedku. Neviem, či sa Ti to zdá dosť na to, aby som si mohla dovoliť komentovať Tvoje príspevky. Nič som nevyhrala (aspoň o tom zatiaľ neviem), nie som slávna, úspešná, kuul. Som len obyčajný človek, ktorý robí to, čo ho baví. A určite nemám chuť sa nikomu vnucovať.

    No… tak som sa zase raz rozpísala. Kuul. Vieš, virtuálna komunikácia je vždy náročnejšia, ponúka oveľa väčší priestor pre nedorozumenia, hlavne keď sa ľudia vôbec nepoznajú. Nevidíš výraz tváre, nepočuješ tón hlasu, nevnímaš gestá, nemáš možnosť okamžite konfrontovať a ujasniť si názory a postoje. Možno by sme si „nesadli“ ani keby sme sa poznali naživo… to neviem odhadnúť. No prosto taktiež nemám chuť tu rozpútať nejakú bitku. Nie je mi to treba. Preto ak nechceš, Tvoje príspevky kometovať nebudem.

  • Joujou, ja vôbec nemám pocit, že komentáre od Wavako by boli provokujúce či prehnane kritické. Naopak, je to jedna z najmiernejšie komentujúcich osôb, aké som na nete stretla. Ak neveríš, choď sa pozrieť napríklad na mamtalent.sk. Tam niektorí autori iným tak nakladajú, že byť na mieste tých kritizovaných, ešte rok potom chodím po kanáloch. Schopní totálne zvoziť sú tam jednak ďalší prispievatelia, čo ešte nič nevydali, ale aj publikované, známe a rešpektované osobnosti. A pokiaľ autor proti takejto kritike zaháji agresívnu obranu, dajú odkaz na jeho dielo na facebook a tam sa z autora hromadne verejne smejú. Poznám to naozaj dôverne – užívatelia nášho blogu sú spravidla veľmi mierni, na rozličných serveroch prebiehajú teda iné slovné vojny. Ani ja nepodporujem útočnú, zaujatú či vágnu kritiku a tiež ju neprijímam od každého rovnako. Ale určite by som od kritiky nikoho neodrádzala len preto, že nie je dosť kompetentný. Vieš, publikovanie nie je závislé na tom, či je niekto dobrý alebo nie, ale od hŕstky častokrát arogantných a „strašne zaneprázdnených bohov“ hore v redakciách, ktorí v 70 % prípadoch (minimálne) Tvoje dielo ani nezačnú čítať, takže by Ťa nepublikovali, ani keby si bola druhý Hamingway a Tolstoj dohromady. Dotiahnuť to niekam v literatúre jednoducho vyžaduje určitý kus šťastia, alebo známostí, takže takto absolutisticky by som to určite neposudzovala. Aj podrobný, rozumný a konštruktívny komentár od úplne praobyčajného neznámeho človiečika je vzácnosť. Čo by mnohí nepovšimnutí autori dali aspoň za ten.

  • Wawako,

    no tak teda paráda, tak sme si to vyjasnili. Je pravda, že virtuálna komunikácia je náročnejšia a asi aj preto  pôsobil tvoj komentár na mňa tak ako si ho popísala ale túto tému už snáď nebudeme rozoberať veď tu nie sme pre to. I keď som toho mala na srdci viac, k tvojmu komentu.  Vôbec mi nevadí, že nie si slávna či kúúl a podľa mňa je to uhol pohľadu, kto je kedy kúúúl a slavný ale to je na debatu. Myslím si, že úspech je už aj to, čo si spomenula v hore uvedenom komente. Nuž rada si prečítam tvoju kritiku ale neverím, že by to bol totálne k ničomu. 

    Prosím teda o konštruktívnu kritiku, budem rada ak mi ju poskytneš. Dúfam, že sa tam nájdu aj svetlé stránky. Verím, že ma určite osloví. Ako? to už uvidíme, nechám sa prekvapiť… Ďakujem.:)

     

     

  • No, idem teda na to! 🙂

    Neboj sa, nebolo to totálne k ničomu. Aby som sa však nehrala na niekoho, kým nie som, dopredu Ti poviem, že v rozprávkach sa nevyznám, neviem, čo teraz „frčí“, čo deti baví čítať a čo by malo prípadne šancu niekam preraziť. Naozaj nie som odborník a to, čo napíšem, ber ako názor amatéra – ktorý môže pomôcť, ale vôbec nemusí byť smerodajný a už vôbec nie neomylný.

    Vyjadrila by som sa asi hlavne k štylistickým a gramatickým záležitostiam, to máš o tom istom ako v rozprávkach, tak aj v poviedkach, či románoch.

    1. Dosť opakuješ slová. Nie je to tragédia, nič čo by sa nedalo odstrániť. Treba sa s tým len viac pohrať.

    napr. „do mesta do práce“ by sa dalo prepísať na „do mesta za prácou (hoci týmto si nie som istá, je už trochu pozdná hodina :))

    alebo

    „Potom sa naraňajkoval vo svojej záhradke a pobral sa do mesta do práce. Keď sa večer vrátil, pustil si nahlas rádio, uvaril si niečo pod zub a z chuti sa najedol. Vôbec sa neumyl a poriadne mu páchlo z úst. Nato sa pobral do svojej postele a od únavy zaspal.“ toto by sa dalo napísať i takto:

    „Potom sa naraňajkoval vo svojej záhradke a pobral sa do mesta za prácou. Keď sa večer vrátil, pustil si nahlas rádio, uvaril si niečo pod zub a schuti sa najedol. Vôbec sa neumyl a poriadne mu páchlo z úst. Takýto špinavý si ľahol rovno do postele a od únavy zaspal.“ – Jednak sa zbavíš opakujúcich sa slov „pobral“ a taktiež zbytočného privlastňovacieho zámena – je jasné, že tá posteľ je jeho. Ale to možno prídeš časom, tiež som si tieto veci začala všímať až neskôr a „vo veľkom škrtať“ prebytočné slová (ale zas bacha na druhý extrém) 🙂

    To len príklad, takýchto chybičiek krásy tam nájdeš viac, keď si to znovu s odstupom času „prekopeš“. Apropo – časový odstup a následné úpravy naozaj prospievajú. Keď som po sebe po roku čítala poviedku, čo som upravovala do tej eFantázie, skoro som si nad ňou trhala vlasy. Bola to fakt hrôza 😀

    2. Joujou, bacha na gramatiku. Ako fakt. Viem, že mnohým ľuďom to robí problém… lenže zober si to z druhej strany – slabá gramatika (a hlavne v očiach odborníkov, no nie len ich) degraduje Tvoje dielo. Ak s tým máš sama problém, daj si to skontrolovať niekomu, kto to ovláda. Vážne, kazí to dojem.

    3. Členenie textu. Všimni si, ako je napr. priama reč písaná v knihách. Pekne samostatne na nový riadok. Je to prehľadnejšie.

    4. Tiež pozor na také drobnosti ako správne písanie interpunkcie. Dávať správne znamienka v správnom poradí, medzery kde treba, a zas nedávať, kde netreba. Sú to prkotiny, viem, ale to všetko kazí dojem.

    Vieš, ono sú to všetko také drobnosti, ale dohromady keď sa to nakopí, úplne to text pokazí. Nie každý čitateľ je zhovievavý, že sa na to povznesie, že prižmúri oči, že si domyslí, ako by to vyzeralo, keby sa to všetko dalo na poriadok a nechá sa ohúriť potenciálnym efektom. Ak to chceš niekam dotiahnuť, musíš urobiť zo svojej strany maximum a ani to Ti nemusí zaručiť úspech. Lebo všade, kde počúvaš o ľuďoch, ktorí robia vo fachu – či už vydavatelia, porotcovia súťaží a podobne, tak vyčítajú textom zlú gramatiku, štylistiku, nesprávne členenie… čo len chceš. Prosto často neulahodíš ani do vkusu, nehovoriac o týchto formálnych záležitostiach, ktoré by mali byť naozaj zvládnuté.

    A teda na záver, aby som Ťa nedemotivovala – lebo to fakt nemám v úmysle, ponúkam Ti to len ako dobre mienenú radu, vážne – myslím, že po myšlienkovej stránke je to fajn. Ja sa teda v rozprávkach nevyznám, ale je to také celkom milé a poučné. A zaujalo ma to viac, než tá žirafka, toto bolo pre mňa pochopiteľnejšie.

    Tie formálne záležitosti – nie je to až taká katastrofa, ale potrebuje to doladiť. Ale na to možno prídeš s odstupom času.

    Toľko môj subjektívny názor (nie sebavedomej nafúkanej kravy, len človeka, ktorý sa snaží ponúknuť konštruktívnu spätnú väzbu) 😉

  • Zhruba tak nejako. Mňa zase iritujú také výrazy ako no „

    Na okraji mesta, kde sa už skoro končila mestská cesta a kde už pomaly začínal les, si lesné myšky spolu pekne nažívali. V lese bol vždy poriadok a všetko malo svoj rád. Až jedného dňa, keď sa do lesa nasťahoval veľký potkan sa stalo niečo zvláštne. „

     

    „skoro končila lesná cesta“ – mne sa nepáči skoro, neviem či to je spisovný výraz, no určite by som tam dal „takmer končila“.

    Pokiaľ viem, tak „rád“ je v spisovnej slovenčine niečo ako cirkev – kopírujem z KSSJ:

     rád1 -u m. združenie ľudí spojené istými pravidlami, obyčajne cirkevnými, rehoľa;

    tu ponúkam skvelého pomocníka (ktorého ja sám takmer nikdy nepoužívam – som lenivý a potom to tak aj vyzerá 🙂 ) – http://slovniky.korpus.sk/ online verzia významnejších slovníkov.

     

    Fakticky to neber v zlom, ja tiež robím chyby a určite nie som spisovateľ, ale vďaka prvým trom odstavcom som to dielo nemal chuť čítať ďalej, ja som hnusný gramatický nacista, viem, no aj takí sa nájdu. A ty, ako nádejná spisovateľka rozprávok by si mala chcieť rozsievať medzi detičky krásnu a ľubozvučnú slovenčinu. 🙂 Takto to odradí viac ľudí, nech je ten príbeh napínavy viac ako Herri Poter aj s Pánom Prsteňov dokopy. 

     

    Ja nie som odborník, nikto tu asi nie ja až tak veľmi, pokojne môžeš začať rýpať do mojich príspevkov, ibaže je to môj názor, snáď ťa to niekam posunie. 

    Ako sa to tu zdraví?

    Múze zdar!

    PS: Vieš aké je najhiphopovejšie mesto v Česku?

     

  • Wawako,

    no paráda, sa teším aspoň viem na čom mám pracovať.

    Na tom opakovaní slov, toho som si vedomá. Pred tým než som tu vyvesila tento kúsok, som presne riešila „do mesta do práce“ a vôbec mi to tam nesedelo a mi nenapadlo ako to zmeniť. Proste mi to tam rezalo. Aj na priamej reči a intrep. sa dá popracovať. To asi ale potrvá istý čas kým sa stane z toho rutina. Iba s tou gramatikou to bude asi náročnejšie. Nato aby som niekoho platila zato, že mi skontroluje zatiaľ nemám a kto by to urobil zadarmo  tiež nepoznám. To by musel byť len blázon. Neviete o niekom kto by to robil ako koníček? Takže vychádza mi z toho iba samo štúdium.

    Len technická vec:

    do mesta do práce- keď chodíš pravidelne do práce každý deň?

    alebo?

    do mesta za prácou- napr. keď vycestuješ za prácou do zahraničia pretože si ju hľadáš?

     Tak čo je potom správne?

     

    Ďakujem za spätnú väzbu.

    Nech nás kope Múza.

     

     

  • Gino,

    nemám už čas sa rozpisovať len toľko, že takmer skončila lesná cesta  by bolo asi lepšie, v tom určite súhlasím.

    A rád je staré slovo. Keď si pozrieš do toho slovníka čo si mi poslal link tak:

     Histor. slov. SJ…Vedecký redaktor PhDr. Milan Majtán, DrSc. Bratislava: Veda 2000.
    rád:1. poriadok, obyčaj, ustanovenie
    V starom zákone….

    Čiže všetko v lese malo svoj rád, teda poriadok.

    Nuž len toľko, takže podľa môjho názoru by to malo byť fajn.

     Ďakujem za k. a prajem Múze zdar!

    PS: o najhiphop. meste neviem. To nie je môj štýl.
  • Ja rozumiem, čo si tým chcela povedať ale to, že ty si našla to slovo v historickom slovníku hovorí o tom, že sa to už takto nepooužíva a keďže v KSSJ slovo rád nie je, už je vyradené z bežnej slovnej zásoby – ono pochádza z češtiny od slova řád – jízdní řád atď.. Ja som to vypichol len preto, že deti asi slovu rád porozumejú len ťažko. Ak teda nepíšeš rozprávky o myškách  pre starších.

  • Rozmýšľala som nad tým mestom a prácou – a nejako momentálne neviem prísť na to, ako to preonačiť. Vlastne, čím viac si na to zvykám, tým menej čudné mi to pripadá – ale to nie je prvý raz, čo mám pri niečom taký pocit 😀

    S tou gramatikou – nuž, je to ťažko. Ak by si chcela, napíš mi na mail, mohla by som sa Ti na pár textov pozrieť, ak to nebude príliš dlhé. Nie som tiež žiaden gramatický guru a ani v čiarkách nemám celkom jasno, ale aspoň dačo Ti určite vychytám. Teda ak máš záujem, nanucovať sa rozhodne nechcem. Môžem Ti prelúskať zopár textov, upozorniť Ťa na najčastejšie chyby. Určite sa to nebude dať všetko, ale lepšie, než drôtom do oka.
    To len taký návrh, možno som ozaj blázon 😉

  • Návrh  prijímam. Ale nie sme my blázni keď si už budeme kontrolovať tak texty? asi sme niekde inde..na inej planéte…To máš potom u mňa kafíčko( ak piješ) ale to sa musím dopraviť do SR, alebo ty do ČR, inak to môže byť len fiktívne alebo čo si tak dať pokec cez skype? a rozobrať to? ..mi ešte napadlo. Ibaže to bude náročné zladiť s mojou maličkosťou ktorá mi neustále vypína PC.

    Asi som aj ja blázon 🙂

  • Je to možno trochu nezvyčajné, uznávam. 😉

    To s tou maličkosťou úplne chápem, nemám síce svoju, ale videla som, čo také maličkosti robia a ako majú radi tlačidlá na počítačoch 😉

    Ako pokojne aj skype, hoci ja ho veľmi nepoužívam. Ale mám, takže dalo by sa. Nebudem tu ale písať svoj kontakt na skype, keď tak sa dohodneme cez mail. Tak keď budeš mať čas a zladíš sa so svojou maličkosťou, pokojne sa ozvi.

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

Post_bottom_background_and_button