Literárny blog Kope Vás múza?

Cestovateľský blog Cesty a rieky

tomas3787

AUTOR

tomas3787

Septembrová pieseň

Opitá pieseň, sa nedivím ani
v tom zhone a nálade, vzruchu
že zabudla si ma na vinobraní…
Si mi ty ale prazvláštna pani
keď ráno mi praješ dobrú chuť

Ja jedol by som, jak velmi!
veď na jeseň mnoho je chutí
zo zmyslov však vytečú ti
keď trpíš zápalom dutín
bolestivým, príšerným

Necítim nič, dutina vnemov je zbavená
však inde než sa zdá si zábrany utká
niekde nižšie od lavého ramena
(kde dotlela spomienka spálená)
sa nachádza – a kúsok nahor od žalúdka

Úlavu prináša pohár, v ňom liek
cestou na dno žiari zelená
absintu Paula Verlaina
z mesta Paris Trójska Helena
priváža plno piesní – mileniek

Ďalšieho rána už zdravá je dutina
liečebný proces nebol príliš ťažký –
úspešné výpravy až na dno flašky
povedieš a slúb mi že neprehráš kým
nezačnem konečne s jeseňou usínať

Len v spánku sen býva tak jasný
v čom po prebudení mu bránia
…tak vraciam sa na vinobrania
dychtivým septembrom hnaný a
dievčaťom s červenými vlasmi

Vietor hrá melódiu tú istú
poznávam ju hoc je tónmi pestrá
– zmena len v obsadení orechestra
a teda Nádej i Túžba, jej sestra
tak podobajú sa suchému listu

Komentáre

4 Responses to Septembrová pieseň

  • To vyjadrenie „niekde nižšie od ľavého ramena a kúsok nahor od žalúdka“ je… skvelé. Ani to neviem poriadne vyjadriť, čo to vo mne vyvoláva. Veľmi sa mi to páči… kde na tie výrazy chodíš? Môj jazyk je oproti Tvojmu strašne strohý a prozaický. Máš moje uznanie a obdiv… ale to sa už opakujem 😉

  • Jééj, ty si to pochopila? 🙂 nechcem teraz nikoho urážať, ale trochu som sa obával, že tomu nikto neporozumie 😀 veď nakoniec, nula komentárov o tom aj svedčilo 😀 tak som teda šťastný, že sa to aspoň Tebe podarilo.

    Inak, ja na to nikam nechodím, ono to príde za mnou 😀 najprv sa mi tam hodil rýmovo ten zápal dutín, veď na jeseň ľudia trpia všeljakými nádchami a na ušnom, nosnom, krčnom si asi prídu na svoje.. lenže to mi tam zase nesedelo myšlienkovo (smrkanie nemalo byť hlavnou ideou :D) a tak mi napadlo, že i srdce je vlastne v akejsi dutine, ktorá sa občas zapáli… a vlastne to ani nemusí byť srdce, proste celá tá oblasť (mňa tam občas naozaj bolieva – akýsi pocit prázdnoty)

  • Ejha, po opätovnom prečítaní s odstupom času, mi tuším zase raz čosi „docvaklo“.

    Hej, tieto „dolaďovačky“ mi čosi hovoria. Niečo je myšlienka a niečo zvyšné rýmy, ktoré k nej treba ušiť. Ale to vyjadrenie nemalo chyby. Ta a vidíš, pochopila som (hoci som blondína). A nemyslím si, že by ostatní nepochopili, alebo neboli schopní pochopiť. Možno ich to len tak neočarilo, aby sa pristavili a „vzdali hold básnikovi“. No mňa to dostalo. 🙂

    A hej, srdce je v dutine, hrudný kôš sa tomu hovorí (ale to asi vieš) 🙂 Ale Klimoooo… veď kurnik, prečo sú všetci v depke? (ok, možno nie priamo depke, ale prosto… nááááá, zase raz hasím, čo ma nepáli…) Z toho vyjadrenia je aj mne potom ťažko. Ale dobre, prosto nie som superman.

  • Na vzdávanie holdov si moc nepotrpím, i keď pochvala poteší (aj od blondíny :D).

    Pokiaľ sa nemýlim, tak ty máš niečo dočinenia s biológiou, že? Takže vlastne si odborne dostatočne spôsobilá, aby si túto otázku dutiny objasnila:D

    A oslovenia typu Klimo si vyprosím 😀 .. i keď je mi jasné, že v momente keď sa začnem sťažovať, tak mi tu už nikto nepovie inak 😉 Ale aj tak sranda, že nech skomolím svoje meno do akéhokoľvek pseudonymu tak z toho nakoniec vznikne Klimo.. (kebyže aspoň Baťa Klimo :D)

    A kto tu je v depke prosímťa? :-O

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

Post_bottom_background_and_button