Literárny blog Kope Vás múza?

Cestovateľský blog Cesty a rieky

Vlado Preložník

AUTOR

Vlado Preložník

La Laguna di Venezia – Benátska lagúna (2012) – I.časť


Keď sa povie Benátky, väčšine Slovákov sa vynorí spomienka na celonočnú jazdu  autobusom, dlhý peší pochod z parkoviska do centra mesta, kilometre nachodené po uličkách a mostoch, Námestie sv. Marka, Rialto, Most vzdychov, paláce na hladine vody, gondoly, suchý obed na múriku či schodoch, stánky so suvenírmi, ubolené nohy, a potom posediačky ďalšia nočná cesta domov. Tento spôsob poznávania cudzích krajín je naozaj len pre fyzicky a psychicky dobre vybavených jedincov.

Príjemnejšie spomienky môžete mať na fakultatívny výlet loďou z niektorého z okolitých prímorských turistických plážových ležovísk. Nevýhodou je časový plán takéhoto výletu a nemožnosť voliť si program sám. Samozrejme si za takýto zážitok priplatíte, čím sa vaša dovolenka predraží (pre rodinu napr. s tromi deťmi aj značne).


KLIKnite si na obrázok, farebne sú odlíšené jednotlivé plavby.
Ak chcete spoznať Benátsku lagúnu spolu s jej nádhernými ostrovmi, mestečkami, plážami autenticky, slobodne, bez toho, aby vám niekto linkoval program, a pritom byť v relatívnom pohodlí, je tu jedna možnosť ako stráviť nezabudnuteľný týždeň svojej dovolenky či prázdnin výnimočnejšie: požičajte si obytnú loď!

Táto reportáž by vás mohla „nakopnúť“, aby ste si niečo také spolu s priateľmi či rodinou skúsili. Finančne vás týždeň plavby po jednej z najromantickejších európskych destinácií vyjde približne rovnako, ako pobyt v *** hoteli s nekonečným vylihovaním na pláži, na ktorej je okrem vás ešte 5.893 spoluopaľovateľov. (Pozor – aj pri ceste loďou sa budete kúpať v jednom kuse!)

V 1. časti reportáže vyplávame z najjužnejšieho bodu lagúny – z mesta Chioggia, pozdĺž dlhých, uzučkých ostrovov Pellestrina a Lido, aby sme postupne navštívili najkrajšie ostrovy lagúny –  Murano, Burano, Mazzorbo, Le Vignole a S. Erasmo. Povieme si niečo aj o ostrovných cintorínoch.


Chiogga (vysl. kjodždža) – nazývaná aj „malé Benátky“, si toto pomenovanie zaslúži – vďaka množstvu kanálov s klenutými mostami a zachovalou pôvodnou architektúrou. Je to čarovné rybárske mestečko s bohatou históriou: v stredoveku bolo druhým najdôležitejším mestom Benátskej republiky.


Chioggia je spojená s letoviskom Sottomarina di Chioggia – vpravo mimo mapy. Jej pláže sme vyskúšali hneď po príchode.


Naša marina – kotvište charterových lodí, v pozadí Sottomarina. 


Tak, a toto je ona – obytná loď TIP TOP, náš plávajúci hotel. Jednoducho – krásna. Načisto nové  plavidlo, lahodiace oku. Dĺžka 10 m, 3 kajuty, 2 WC, 2 sprchy + jedna vonkajšia na korme na zmývanie morskej soli z tela po kúpaní, spoločenská miestnosť s TV, DVD a rádiom, kuchyňa s chladničkou, riadom, plynovým sporákom a mikrovlnkou, zásoba 600 l pitnej vody.


Používali sme len kapitánsky mostík na hornej palube (loď má ešte jedno kormidlo vovnútri). Veľkou pomocou pri ovládaní lode sú bočné skrutky na prove. Plátená strecha bola v 38 st. horúčavách na nezaplatenie. Ďaľšou výhodou je rozhľad do okolia a morský vánok zmierňujúci pocit tepla.

Ešte odviazať laná, nahodiť motor, skontrolovať „budíky“ a … Avanti tutta!


Pred nami je 6.000 hektárov slanej vody a týždeň nevšedných zážitkov.


Aby sme sa dostali bližšie k ostrovom, budeme plávať takmer 30 km pozdĺž dlhočizných úzkych ostrovov, odeľujúcich lagúnu od mora.


Prvý úzky, dlhý pás zeme, ostrov Pellestrina, má rovnaké meno, ako malebné mestečko na jeho brehu.


Pretože miesta je málo, niektorí rybári si umiestnili svoje chatky nad vodu, kúsok od brehu. Do práce to potom naozaj nemajú ďaleko.


Po hodine plavby sme zakotvili pri brehu.


Pretože v tomto mieste je ostrov široký len 300 metrov, stačilo prejsť túto vzdialenosť, a pred nami sa objavila osamelá pláž, obmývaná vlnami Jadranského mora.

Vodička čistá, priezračná, teplá – ako sa na exotickú dovolenku patrí. Hustota osídlenia pláže: 1 človek na 2 km pobrežia.


Osviežení 27°vodou a 10°pivom (okrem captaina nadájajúceho sa nápojom alcohol free) plávame ďalej, medzi ostrovy. Azda najznámejší je Murano – ostrov skla. Obrovský maják pri jeho brehu sa nedá prehliadnuť.


V Murane sa sklo vyrába od 10. storočia až dodnes. Prívlastok „muranské sklo“ dostalo po r. 1291, kedy boli sklárske pece z obavy pred požiarom premiestnené z Benátok práve na tento ostrov.


Muranské sklo sa vyrábalo a vyrába originálnymi pôvodnými technológiami: vznikajú tak pôvabné ozdoby i veci dennej potreby: z kryštalického skla, skla so závitmi zlata, mliečneho skla, priehľadného farebného skla, imitácií drahokamov… Ťažko si predstaviť muža, čo by tu nekúpil dáme svojho srdca aspoň drobný šperk z muranského skla.


Ďalší deň nás čaká najfarebnejší ostrov lagúny – Burano. Dá sa poznať už z  diaľky, podľa veže kostola, ktorá sa nakláňa v uhle smelo konkurujúcom šikmej veži v Pise.


Na tejto Edovej fotke je pekne vidieť náklon veže –  do priestoru, kam je veža naklonená je pre istotu vstup zakázaný.


KLIKnite si na obrázok: sú na ňom tri ostrovy Burano, Mazzorbo, Torcello i naše kotvište.


Kotvíme v prielive medzi ostrovmi Burano a Mazzorbo. Kotvište je zadarmo, naša marina v Chioggi má v ňom vyhradených pár miest. Ísť do platenej mariny je na uváženie – napr. 1 noc kotvenia v marine priamo v Benátkach stojí 120 eur (čo je – Madonna mia! –  120 plechovíc českého piva). Zakotviť treba teda „zadara“ na blízkych ostrovoch a do Benátok sa za 7 eur doviezť vaporetom, t.j. lodným autobusom (= MHD). Za zvyšných 113 eur nakúpite plný hátižák šperkov a drahokamov.


Farebnosť domov na Burane povzbudzuje turistov k fotografickým orgiám – večer s údivom zistíte, že ste nafotili 156 obrázkov budov všetkých možných farieb.


Na celom ostrove sme nestretli jediné auto, ulice tu skrátka nie sú, namiesto nich sú kanály, nad ktorými sa klenú mosty. Čln tu má asi každý.

Ak chcete na chvíľu ujsť pred zhonom modernej civilizácie a hľadáte pokoj a inšpiráciu, vyberte sa na Burano. Mnoho intelektuálov, umelcov, ale i seniorov z celej Európy tu trávi aj niekoľko mesiacov v roku.

Burano volajú aj „ostrov čipiek“. Tradícia paličkovanej i háčkovanej čipky siaha do stredoveku. Malebné obchodíky sú preplnené čipkovanými obrusmi, dáždnikmi, vreckovkami, šatkami, … no videl som aj kompletné čipkované svadobné šaty.

Nuž, a čo som si tam ja, ako muž, kúpil? Keďže čipkované slipy som hľadal márne, zaujali ma čipkované záložky do kníh s motívmi Benátskej lagúny. Do knihy Opravy korčekových rýpadiel sa síce nehodia, no do románu Slečna Bronteová píše o láske určite áno.


Edo, ako vidno z obrázku, si užíva život plnými dúškami. Má však popri tom jednu zvláštnu záľubu – cintoríny…


Edo je totiž kamenársky majster, a tak ho, prirodzene, zaujímali miesta, kde je mramoru najviac – navyše, Taliansko je povestné ťažbou tohto nerastu od staroveku. Toto je obrázok z cintorína na ostrovčeku Mazzorbo, turistami príliš nenavštevovaného. Hroby nemajú „ohrádky“ z betónu, ako u nás, ale krásne, väčšinou mramorové dosky.


Niektoré cintoríny sú na samostatných ostrovoch, na poslednú cestu sa tak človek vyberá na lodi. Že ide o ostrov-cintorín, poznáte podľa toho, že na ňom rastie množstvo vysokých pínií. Vysoké špicaté pínie sadené na väčšine cintorínov v Stredomorí sú vraj akýmisi šípkami ukazujúcimi dušiam zosnulých cestu do neba.


Najväčší ostrovný cintorín majú Benátky. Je tu pochovaný napr. Igor Stravinský či baletný majster Ďagilev. Prístup naň je len loďou. Pohrebná gondola je nádherná, na poslednú cestu sem sa však vydávajú len vyvolení – miesta na ďalšie hroby je málo, a tak je väčšina Benátčanov pochovávaných na pevnine. Na polceste medzi Benátkami a ostrovom večného pokoja je na vode umiestnené emotívne súsošie prievozníka, ktorý na gondole vezie klienta z nášho brehu na onen, z ktorého sa dosiaľ nik  (okrem Krista) nevrátil. Nemôžem si pomôcť, ja v tom súsoší vidím aj prvky čierneho humoru: rozčúlený klient ukazuje rukou na cintorín a do tváre blazeovane sa tváriaceho prievozníka kričí: „Tam ideme? Mamma mia! To snáď nemyslíš vážne?!“


Podobný, a zároveň úplne odlišný motív. Prievozník, stojaci vzadu na cvičnej gondole, vezie deti na celkom iný ostrov ako ten predošlý. Na Ostrov budúcnosti. Možno z nich raz vyrastú elegantní gondoliéri, bravúrne ovládajúci svoju čiernu krásnu lodičku na rozvlnenom Canale Grande.

FOTO: vp, Edo, Braňo

(V II. časti reportáže prejdeme peši jedno z najkrajších miest sveta –  Benátky.)

Vlado Preložník
Bývam v Nitre. Som dlhoročný splavovač riek, jazier a morí. Okrem toho sem-tam vydávam knihy.
Ďalšie príspevky

Komentáre

4 Responses to La Laguna di Venezia – Benátska lagúna (2012) – I.časť

  • Okrem prvej fotky je tam všetko ostatné zbytočné.

  • I. časť reportáže je dokončená.

    Ak čo len jedného diváka inšpiruje k tomu, aby sa pokúsil o podobnú dovolenku, namiesto nudného vyvaľovania sa na pláži kdesi v Bibione (finančne je to rovnaké), splnila svoj účel.

  • … z istého hľadiska máš pravdu: ženskej kráse nemôže konkurovať ani nádhera katedrál, ani štíhle trupy lodí a už vôbec nie nejaké farebné sklíčka. Snáď rozvlnené more alebo štíhle pínie, motýle či piesočné duny…

  • … reportáž zrejme inšpirovala nie jedného, ale až 16 dobrudruhov. 
    Takže máme nielen plne obsadenú (francúzsku) loď Penichette, ale pár ľudí, žiaľ, musí zostať doma, na suchej zemi. Ponúknem im zrejme plavbu na leto 2015. (Plán je stredné Holandsko alebo južné Francúzsko). Môžete sa prihlásiť aj vy, čo toto čítate. Posádka musí byť zostavená do konca januára 2015.
    Pred našou prvou plavbou po lagúne (2012) sme nevedeli, do čoho ideme.
    Toto leto si, vďaka nadobudnutým skúsenostiam, plavbu určite vychutnáme. Chceme  do nej pridať aj pár ďalších „vychytávok“ – napr. jazdu za loďou na vlečnom matraci, fotozastávky na fotenie stoviek vodných vtákov na odľahlých častiach lagúny, ostrov Torcello so starobylou architektúrou, výstup na zvonicu v Benátkach (98 metrov!), a pod. Plánujeme z plavby zhotoviť aj videofilm (na palube máme profesionálneho kameramana).

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

Post_bottom_background_and_button