Literárny blog Kope Vás múza?

Cestovateľský blog Cesty a rieky

wavako

AUTOR

wavako

Quo vadis, homine?

Quo vadis, homine?

Tvoj údel ťa neminie.

Čo zasial si, to počká ťa

– každého jeho odplata.

 

Quo vadis, homine?

Sú tvoje kroky nevinné,

či pošliapal si zvitky práv?

Zaryto mlčíš. Vstaň a vrav!

 

Quo vadis, homine?

Keď zmeníš šaty za iné

snáď myslíš si, že spasí ťa

ohavnosť chvíľu zakrytá?

 

Quo vadis, homine?

Môžeš sa priečiť, vravieť: „Nie!“

vzpierať sa, kopať z plných síl.

Nenájdeš základ, ktorý zhnil.

 

Quo vadis, homine?

Tvoj čas sa raz pominie.

Keď v prachu stratí stopa tvar,

tam nespoznáš už svoju tvár.

Komentáre

8 Responses to Quo vadis, homine?

  • Homo homini lupus est.

  • Tak to malo skutočne vysokú výpovednú hodnotu 😛 a ešte by sa o tom dalo polemizovať.

  • Pekné… Trošku by si sa ešte mohla pohrať s počtom slabík v niektorých veršoch, iste by to dodalo na dynamike a sile, ale aj v tejto podobe je to fajn. 

    Eler

     

  • Ďakujem Eler, v podstate si mi potvrdila moje vlastné dojmy. Rozhodne to nepatrí k mojim najlepším kúskom, bol to zas len taký ventil.

    Inak, kam si sa podela? Dlho som Ťa tu nevidela.

  • Podľa mňa dobré. Vlastne si možno nadviazala niekde tam, kde som ja minule skončil (tým ťa nechcem obviňovať z plagiátorstva, ani nič podobné :D) a ani som netušil, že sa dá na slovo homine nájsť toľko rýmov 🙂 ..a tiež by ma zaujímalo, kto ti dal za tento tvoj počin len 2 hviezdy, zrejme nejaký ťažký literárny „odborník“.

    A ešte posledná vec… píšeš, že máš aj lepšie kúsky. Ak môžeš, odporúč mi niektoré z nich konkrétne, nech si prečítam, lebo príspevkov tu máš už dosť a nechce sa mi ich čítať zase všetky, to by bolo nad ľudské sily, no uznaj 😉

  • i za to „pobúrenie“ nad počtom hviezd tohoto príspevku. Je to milé. 🙂 Ak by som mala byť malicherná, tak poviem, že tu mám možno zopár neprajníkov (vzhľadom na to, že moja kritika nie je vždy bezhraničná chvála, ani by ma to veľmi neprekvapovalo ;)), ale možno sa to niekomu naozaj len nepáčilo a slobodne vyjadril svoj názor. Osobne si ale myslím, že táto forma je predsa len trošku prízemná, nakoľko neponúka žiadnu konštruktívnu kritiku.

    K tým rýmom, ja mám toto hranie sa vcelku rada, má to určitú údernosť, keď na jedno slovo nájdeš vždy nový rým… asi vieš, čo myslím. Ale tak ja sa celkovo rada hrám so slovami. 😀

    No… lepšie kúsky. To bolo asi veľmi neprozreteľné vyjadrenie 😀 Žiaden z mojich výtvorov nie je tak geniálny a dych berúci, ale sú veci, z ktorých som mala rozhodne lepší pocit. Paradoxne, ide skôr o tie blbiny, ale niektoré sú, povedzme, vcelku zručne remeselne napísané, poniektoré dokonca trefné, či zábavné. Z týchto „literárnych skvostov“ (hovoríme o „poézii“) mal celkom pozitívne ohlasy Janko (Za rýchlikom beží Janko), ten je aj s ilustráciou. 😀 Ginovi sa strašne páčil môj Narcis (z čisto narcistických dôvodov :D) a podľa mňa osobne je veľmi vydarená básnička Ako šiel Matej do sveta rozprávok II (aby si však v plnej miere pochopil jej čaro, musíš si najprv prečítať Ginovu krátku rozprávku Ako šiel Matej do sveta rozprávok :)). Z takých vážnejších, Majke Mazúchovej sa veľmi páčili Dvere, ale tie sú trochu o inom, nakoľko je to niekde na rozhraní medzi voľným veršom a jemným sporadickým rýmom. Ale nie je to ani zďaleka dokonalé, skôr len pre mňa to malo takú emóciu.

    No… tak tomu sa hovorí reklama na vlastnú tvorbu. Mám z toho divný pocit 😀 Ale v skutočnosti tam tej poézie toľko nemám, zhruba polovica príspevkov (a to ich fakt nemám až toľko, skús sa pozrieť, koľko toho má taký Gino alebo Majka ;)) a aj z nich sú podaktoré písané voľným veršom, ktorý tu podaktorí (Gino) tak zatracujú 🙂

    Inak, mohol by si aj Ty zas niečo zavesiť 😉

  • Na to aká si skromná, sa vieš celkom pekne pochváliť 😀 ale nie, veď ja sám som ťa o to žiadal, takže si mi len vyhovela.. niektoré z tých názvov sú mi už povedomé, takže niečo z toho som už možno čítal. Takže díki za tipy na dlhý zimný večer 🙂

    Inak čo myslíš pod voľným veršom? Iba to, že báseň nie je rýmovaná? Lebo priznám sa, že k tomu nemám príliš vrelý vzťah ani ja i keď dnes je také písanie dosť moderné (narozdiel od môjho archaického štýlu). Mám rád, keď sa tam aspoň občas mihne nejaký ten rým, nemusí byť ani pravidelný.

    Nemám teraz popravde nič nové, tak sem šupnem niečo z môjho archívu 😀

  • Nuž, ako som povedala, bolo to veľmi neprozreteľné vyjadrenie 😀 Máš pravdu, vyznie to trochu divne, ale máš pravdu aj v tom, že si o to žiadal sám. 🙂 Rozhodne nepatrím medzi prehnane sebavedomých ľudí, skôr by som sa prikláňala k tomu druhému extrému, ale z toho sa za posledné roky vďaka priateľom pomerne úspešne liečim 😀

    Pod voľným veršom rozumiem práve to, že sa to nerýmuje, ale možno som celkom mimo. Nemám to naštudované. Ale tie Dvere sú tak na rozhraní, sem-tam sa to nejakým veršom mihne. U mňa to boli s voľným veršom viac-menej len také pokusy, tiež mám asi bližšie k staromódnemu rýmovaniu. 🙂

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

Post_bottom_background_and_button