Literárny blog Kope Vás múza?

Cestovateľský blog Cesty a rieky

Maťo

AUTOR

mato

O kocúrovi Murkovi

Zhorel nám kocúr,

chytil ho plameň.

Teraz uz mlynček

jeho kosti láme.

 

Posledný raz zjajkol

z plameňa len: „miau“

Nevedel sa dovolať

mačacích práv.

 

Čo Murka vohnalo

do smrti spárov?

Či dlhy neplatil?

Či bol pod parou?

 

Murko mal kedysi

Micku – lásku veľkú

Mala krásne labky.

Chcel ju za manželku.

 

Spolu v noci na streche

v objatí priadli.

Spolu kúsky klobásy

Maťkovi kradli.

 

Maťko Micku pohladil

každý jeden deň.

Odišla však Micka.

Skončil Murkov sen.

 

Videl Murko nešťastný

Micku kopulovať.

s Leom od susedov

nestichli sa schovať.

 

Murko slzu vyronil, 

vyškriabal si oko

Od žiaľu chradol nám

Zavýjal divoko.

 

Nevidel kocúrik 

východisko iné,

nebude sa trápiť

kvôli Micke – špine.

 

Vyčkal si cicavec

smutne na zimu.

odíde do neba,

tam ho snáď prijímu.

 

Keď Maťko naplnil

drevom pec plnú,

Murko nenápadne

celý sa tam vsunul.

 

Mačiak sa usmažil

s hromadou dreva.

Chvíľočku pred smrťou

svojsky zaspieval.

 

Ak aj vy nechcete

zhorieť dobrovoľne,

nesledujte lásky svoje

ta von – do kôlne.

 

Ak suseda máte

s exotickým menom,

nečakajte na nič!

Mor ho! Kameňom!

 

Ďalšie príspevky

Komentáre

6 Responses to O kocúrovi Murkovi

  • No, tak tomuto sa teda hovorí príbeh vyrozprávaný formou retrospektív. 😀

    Dúfam, že to nie je podľa skutočnosti, na Murka mám citovú väzbu – prvý kocúr, ktorého si z detstva pamätám. 🙂

  • No ak existuje nekonečný počet vesmírov tak sa v nekonečne dlhom čase niekde v časopriestore aj toto stane. Ale v takom prípade nekonečne veľa vesmírov niekde niekedy budem hladkať Einsteina po fúzikoch pri písaní teórie relativity, čiže tento môj komentár je úplne bezpredmetný.

  • Zase Ti raz zafušujem do tvorby. Je to len taká naporýchla zlátanina a Tvojmu originálu sa ani zďaleka nevyrovná, ale nemohla som si odpustiť 🙂

     

    Mačička Micka

    v dedine si žila

    švárnemu Maťkovi

    veľmi sa ľúbila

     

    Nebol však jediný

    koho láska stihla

    kocúra Murka tiež

    tomu sa nevyhla

     

    Zahorel vrúcny cit

    kocúrovi v srdci

    chcel sa len pritúliť

    už ho má v moci

     

    Micka sa schúlila

    pri komíne strechy

    Murko sa zložil k nej

    už robia neplechy

     

    Čo sa však nestalo

    príroda ju volá

    s Leom sa zaplietla

    je to pravda holá

     

    Neskoro na ľútosť

    už sa veci stali

    nevráti minulosť

    tej sa zapredali

     

    Zlomila Micka tak

    kocúrovi srdce

    ten kalich horkosti

    do dna teraz hlce

     

    Zahorel kocúrik

    chlpy z pece letia

    po izbe tancujú

    sťa by lampa svietia

     

    Maťko len s povzdychom

    hladí Micku v lone

    Tak to bol, vážení,

    nášho Murka koniec

     

    Jo, a úplne najviac sa mi páčila tá strofa s Mickou – špinou. To bolo tak krásne trefné, prosto ten výraz a ako si ho zrýmoval. No prosto nádhera 😀

     

  • Milá Wavako, je to síce krásne ale je tam pár faktografických chýb 😀

     

    Murko sa zložil k nej

    už robia neplechy   – toto nie! to bola číra romantická mačacia láska, oni preberali literatúru, napr. Stanislava Rakúsa (Mačacia krajina a tak), neplechy určite nerobili!

     

    Inak je to ozaj krásne a ďakujem 🙂

  • Nuž tak mi odpusť moje čierne myšlienky. 😀 Popravde, rozmýšľala som, či to vôbec písať, lebo hentej tematiky sa nerada dotýkam, no nechala som sa uniesť. Sypem si popol na hlavu. 🙂

    (Ale keby som chcela byť alibistka, tak poviem, že slovo neplechy sa dá vyložiť všemožnými spôsobmi, to len Tvoja skazenosť v tom videla, čo vidieť chcela 😀 Ale klamala by som, lebo som vychádzala z tematiky Tvojej básničky a áno, pochopil si to správne ;)).

    A vďaka teda za pochvalu, teším sa, že sa Ti to páči (a že Ti nevadí, že Ti takto občasne fušujem do remesla), hoci po formálnej stránke je to dosť otrasné, hádam len posledné tri-štyri strofy majú akú-takú úroveň. Inak sa to len tak hemží trápnymi gramatickými rýmami. Keby som tomu dala viac času a nereagovala hneď, mohla som sa s tým viac pohrať. Ale nevadíííí nevadíííí, nie som dokonalá, dokonca ani ja nie (ako občas rada s patričnou dávkou ironizmu podotýkam) 😉

  • Je to super, veď v tomto prípade ide o zábavu, a takáto zábava sa mi páči vcelku.

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

Post_bottom_background_and_button