Literárny blog Kope Vás múza?

Cestovateľský blog Cesty a rieky

tomas3787

AUTOR

tomas3787

Životy v MHD

Zbadal som ťa raz tam v autobuse
pozrela si na mňa a ja na teba
celý život s tebou prežiť som tam musel
a potom si vystúpila

Cynický môj pohlad už s nezáujmom bočí
nevystupuj! zostaň! – však kričia moje oči
Netešila ťa snáď skrytá prosba v nás?
prečo si ma samého tu luďom napospas
nechala sa dívať do okenného rámu
na tvoj miznúci odraz
– či na panorámu?

Vystúpila na SAV-ku
odišla na konci apríla
snáď niekam najesť sa, snáď bola len smädná
snáď domov sa napísať náhlila
romány spoja číslo 21
…snáď nastúpi zas o zastávku

Nenastúpi! Iní už miesto nej tu sú
– Nevstúpiš dva krát do toho istého autobusu…

Znel aprílový večer, tichá nedela
pozrel som sa na teba, ty na mňa
ja vedel som – i ty si vedela…
– či bola to len túžba sebaklamná?

To nedozviem sa už, to nedozvie sa nik
snáď aj ona teraz na to myslí…
možno tiež jej dychtajaci otáznik
pri spomienke odoberá kyslík

Tam v autobuse plno cudzích ludí
ozbrojených – ich zbraňou je pýcha
a žiadne city, žiadne ohlady
– ja na okamih prestal som i dýchať
keď stretli sa naše dva pohlady

Dnes na náš život spomienky mám kusé
na tiché rozhovory, reči tiel
však predsa 20 rokov v jednom autobuse
som oproti tebe tam presedel

Tých 20 liet by som žil donekonečna
ty si ale moc skoro vystúpila –
je noc a šofér budí ma výkrikom: „konečná!“
a hlavou prúdia mi myšlienok kilá

Všetky tieto moje existencie
v niečom snáď podobné sú si –
že aj čo človek nezažil, to občas prežije
čakajúc na ďalšie autobusy

Komentáre

3 Responses to Životy v MHD

  • Tento kúsok poézie som si prečítala hneď trikrát. Verše sú originálne, bez klišé a s ľahkosťou kladené „na papier.“ A napriek týmto aspektom majú, aspoň pre mňa, veľkú výpovednú hodnotu. O láske sa dá hovoriť mnohými spôsobmi. Na tejto básni sa mi páči originálne spracovanie témy, o ktorej existujú kvantá príbehov, ale spomedzi nich len máloktorý vynikne. Veľmi vkusné, jemné, emotívne a, bohužiaľ, aj tak krásne reálne. Držím palce v ďalšej tvorbe.

  • Už počas čítania som sa preniesla o viac ako 20 rokov dozadu. Tiež som kedysi niečo podobné cítila, možno prežila. Príjmené verše.

     

  • Vďaka vám 🙂 som rád, že i niekto iný možno niečo podobné zažil. Napokon, kto nezažil, tomu asi tento príspevok veľa nepovie..

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

Post_bottom_background_and_button