Literárny blog Kope Vás múza?

Cestovateľský blog Cesty a rieky

bacovak

AUTOR

bacovak

Vzlyky

Tiché vzlyky počuť v tráve,

Čo je to? – smiech, plač, či nádej?

Kdeže, kdeže, to len v tieni

Nachádzam svoj život biedny

Ani láska, ani vášeň, žiadna eufória,

len rumázgať v tráve večne,

riadna irónia…

Nechala som život v raji,

abych mohla ľahšia byť,

teraz revem dňom i nocou,

inak mohla urobiť.

Zriekla som sa muža snov,

Chcela som byť hviezda.

niekedy sa sila lásky vážne vôbec nezdá.

Nie som hviezda, dnes už nie,

zostalo mi súženie.

Žiadny chlap nechce mať trosku.

Ľahkú z drog, opitú trošku.

Zázraky sa nedejú,

Už nie som za nádheru…

Preto iba vzlykám v tráve,

Je to smiech, plač aj nádej.

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

Post_bottom_background_and_button