Literárny blog Kope Vás múza?
Cestovateľský blog Cesty a rieky
Sova a netopier
Nejako nám to tu zhustlo. Tak si dáme zase raz jednu stupiditku na odľahčenie 😉
Sova stretne netopiera.
Netopier sa sove vtiera.
Že je krásna ako motýľ.
Sova vraví: „Si sa opil?
Etanol ti mozog kvári,
oči slepnú… a či vari…“
Prepadne ju podozrenie.
„Metanol si nepil, že nie?“
„Ani kvapku,“ hlavou krúti,
„na také ja nemám chuti.
Radšej mlieka za nádržku,
omočím v ňom suchú držku.“
„Takže mlieko,“ vraví sova.
„Opýtam sa teda znova.
Vyklop to hneď, pravdu iba.
Že si slepý, čo ti chýba?“
Netopier len zuby cerí,
v očiach výraz divej zveri.
„Len jedno mi chýba veru.
Dám si teba na večeru!“
Ham!
Ďalšie príspevky
Čierna diera
My dreams are big alebo Ako som takmer prišla o päťdesiat eur
Svine
Milí blogeri!
Tiene nad Llawerunom (záver)
Tiene nad Llawerunom (3)
Tiene nad Llawerunom (2)
Tiene nad Llawerunom (1)
Zvláštna republika
Ovečka a kolobežka
Ako Matej uštval psa
Príbeh jednej guľky alebo…
Sliepky (v meste)
Drsný život jedného nemenovaného medveďa
O zelených jednorožcoch (s epizódnym výskytom žiráf)
Svätojánske mušky
Byť človekom
Čierna vdova a mucha
Lev a hyeny (špaty špatné)
Quo vadis, homine?
A zase v tom lietam
Žumpa
Čo smie Kubo, zvery nesmú
Hlúposť s exponentom nevyjadriteľným
Keď…
Buď pozdravené, pivo!
Dvere
Meninová alebo Ako šiel Matej do sveta rozprávok II
Mení
Bum
Narcis
Strach
Mozaika
Milý Ježiško!
Za rýchlikom beží Janko
Papier
Stretnutie blogerov – Revište 2011
Melón albín
Džin
Tak málo
Blondíny a rozlišovanie pravej a ľavej strany
Močiar
Zákony schválnosti fungujú alebo Ja sa na to môžem….
Blondína a pozdná nočná hodina
Akcia na toaleťák alebo Ako som zháňala plesové šaty
Začalo sa to omaľovánkami alebo Filozofovanie tak trocha odveci
Ako keď som mala dvanásť
Blondíny a priestorová orientácia alebo Kde ani mapa nepomôže
Blondíny a štatistika – to nejde dohromady
Kde som to len skončila?!
Byť steblom trávy
Ko Eiki – úryvok
perfektne!!!
rytmicke, zaujimave, a ta konverzacia…proste na jednicku 🙂
je to taká haluz. Táto vo mne dozrievala dva dni, čo je trochu nezvyčajné, obyčajne kraviny vypľujem takmer na počkanie. 😀 To len tak na odľahčenie 🙂
haluz nehaluz, a kedze haluz takze uplne spica…ze totaaalna 🙂
wow, paráda! hovorím, prichádzam tvojim „stupiditkám“ čoraz viac na chuť 🙂 už teraz sa teším na ďalšiu 🙂
V momente dočítania ti začínam závidieť zvláštny talent na písanie takýchto básní, ktoré spríjemňujú iným život.
Mary, vďaka. Uvidíme, kedy zo mňa čo ďalšie vypadne. 😉 Snáď to slušným ľuďom príliš nelezie na nervy. 🙂
A to si prečítal až teraz, či spomínaná závisť Ti nedovolila okomentovať skôr? 😉 A vďaka, naozaj si cením uznanie – hoci sú to naozaj len také hlúpe básničky. Inak, čo sa týka takých vážnejších vecí, zadarilo sa mi teraz jedno kratučké šesťveršie. Mala som hrozné nutkanie to zavesiť, že čo by na to povedala „odborná verejnosť“ :), ale nakoľko sa to chystám použiť ako úvod do jednej súťažnej poviedočky, nemôžem si to dovoliť, ak nechcem riskovať diskvalifikáciu. Hádam keď bude po všetkom a budem si môcť s odľahčením povedať, že som vyhrala z koláča dieru, skúsim zverejniť 🙂
A viem ja? Som to čítal dvakrát v časovom rozmedzí a povedal som si, že by sa zišlo hodiť nejaké slová cez klávesnicu do virtuálneho priestoru. Snáď budeš mať mäkší vankúš
Neviem, prečo takéto veci označovať za stupiditky.. podľa mňa to nie je ľahké napísať i keď sa to javí detské, lenže ono to nie je detské ale skôr písané pre deti a to je rozdiel.
Za takúto básničku by sa nemusel hanbiť žiadny zo spisovateľov píšucich pre deti (i keď zase tá tématika požierania… v čítankách by to asi uverejnené byť nemohlo :D)
Tak teda vďaka. 🙂 Ono, svojim spôsobom máš pravdu, nie je to zle napísané. Mne toto rýmovanie akosi prirodzene odjakživa išlo a keď si dá človek trochu pozor, tak sa to ani nemusí hemžiť gramatickými rýmami. Ale zväčša je to také, že to vyznieva veľmi naivne a aj po obsahovej stránke to býva len taký prvoplán (hoci niekedy si dodatočne uvedomím, že to vlastne aj zmysel má).
Ale Tvoje vyjadrenie si veľmi cením, je to pre mňa pocta. Hoci nemám zatiaľ nejakú ambíciu písať básničky pre deti 😀 A celkovo sa asi máloktorému amatérovi podarí dostať niekde ďalej, než len na stránky blogu…