Literárny blog Kope Vás múza?
Cestovateľský blog Cesty a rieky
Žumpa
Niektorí ľudia sú divní. Iní ešte divnejší. No zo všetkého najviac milujem klamárov. Tých dobrákov, ktorí vám zabodnú kudlu od lopatiek až po hrudnú kosť a budú vám tvrdiť, že vám chcú vlastne dobre. Že vám robia len masáž hrudného koša zvnútra. Pokúsia sa použiť presvedčivé argumenty, ak nezaberú, prejdú na psychický nátlak, v snahe vzbudiť dojem, že je to všetko len pre vaše dobro. V skutočnosti však jediné, čo sledujú, sú vlastné zámery. Buď nemajú kúska hrdosti jednať s vami otvorene, alebo vás považujú za takého idiota, ktorý im ich bláboly zožerie aj s navijakom.
Nemám rada podšívky. Ak už hajzel, tak otvorený. Nech páchne naširoko-naďaleko. Vyloží karty na stôl a môže začať fair play. Použijete protihovnový štít, alebo sa mu vyhnete. Nie ako žumpe. Tá sa skrýva pod zemou, no ak náhodou narazíte na jej prehnitý poklop, prepadnete sa niekde hlboko.
Medzi sračky.
Ospravedlňujem sa za ten nevyberaný slovník, nerada by som pohoršila slušných ľudí. Na niektoré veci sa však len ťažko hľadá slušný výraz.
Ďalšie príspevky
Čierna diera
My dreams are big alebo Ako som takmer prišla o päťdesiat eur
Svine
Milí blogeri!
Tiene nad Llawerunom (záver)
Tiene nad Llawerunom (3)
Tiene nad Llawerunom (2)
Tiene nad Llawerunom (1)
Zvláštna republika
Ovečka a kolobežka
Ako Matej uštval psa
Príbeh jednej guľky alebo…
Sliepky (v meste)
Drsný život jedného nemenovaného medveďa
O zelených jednorožcoch (s epizódnym výskytom žiráf)
Svätojánske mušky
Byť človekom
Čierna vdova a mucha
Lev a hyeny (špaty špatné)
Quo vadis, homine?
A zase v tom lietam
Sova a netopier
Čo smie Kubo, zvery nesmú
Hlúposť s exponentom nevyjadriteľným
Keď…
Buď pozdravené, pivo!
Dvere
Meninová alebo Ako šiel Matej do sveta rozprávok II
Mení
Bum
Narcis
Strach
Mozaika
Milý Ježiško!
Za rýchlikom beží Janko
Papier
Stretnutie blogerov – Revište 2011
Melón albín
Džin
Tak málo
Blondíny a rozlišovanie pravej a ľavej strany
Močiar
Zákony schválnosti fungujú alebo Ja sa na to môžem….
Blondína a pozdná nočná hodina
Akcia na toaleťák alebo Ako som zháňala plesové šaty
Začalo sa to omaľovánkami alebo Filozofovanie tak trocha odveci
Ako keď som mala dvanásť
Blondíny a priestorová orientácia alebo Kde ani mapa nepomôže
Blondíny a štatistika – to nejde dohromady
Kde som to len skončila?!
Byť steblom trávy
Ko Eiki – úryvok
Ľuďom vždy viac pomôže pravda, aj keď si to neuvedomujú. Pravda do očí, nech je akokoľvek nepríjemná a hnusná, bez prikrášlení. Preto ma často ľudia nemajú radi, lebo špliecham do očí. Ale v konečnom dôsledku je to podľa mňa prospešnejšie ako klamstvo, nech je akokoľvek milosrdné. A ľudia, ktorí si majú z tej pravdy čo vziať, tí si vezmú, tí čo to neunesú, tak tým nepomôže nič.
A držím sa jedného pekného tvrdenia, že hovoriť pravdu je omnoho jednoduchšie, pretože si potom človek nemusí pamätať všetky tie bludy, ktoré natrepal počas rokov. A má tým pádom čistú hlavu 🙂
Jasné, pravda je dôležitá, hoci nie vždy je príjemná. A ja osobne mám radšej pravdu… zo srdca neznášam klamstvo. Aj keď, tento príspevok bol trošku o inom, ale to nevadí. Vďaka za komentár. 🙂
Veľmi výstižné. Mne osobne sa najviac páčilo toto: „Tých dobrákov, ktorí vám zabodnú kudlu od lopatiek až po hrudnú kosť a budú vám tvrdiť, že vám chcú vlastne dobre. Že vám robia len masáž hrudného koša zvnútra.“ To nemá chybu. 🙂
Vďaka, že si sa pristavila 🙂 … čo mi pripomína, že by som mala odpísať na mail. Som ja ale nemožná 😀