Literárny blog Kope Vás múza?

Cestovateľský blog Cesty a rieky

Maťo

AUTOR

mato

Trávniky

Ľudia radi kosia trávnik. Nie, oni tú činnosť priam milujú. Keď sa ich opýtaš, povedia ti: „lebo je už treba“. V skutočnosti ich to však baví viac ako mnoho iných činností. Je to taká zábava. Mať pod kontrolou prírodu. Prírode je celkom jedno, či kosíš alebo nekosíš, tráva si bude rásť ďalej a zanovito, tvrdohlavo produkovať kyslík. Celý ten úkon je vlastne malým rituálom dokazújúcim sebe samým, že máme pod kontrolou celý svet. Ibaže svet si stále robí čo chce, a my na potvoru každý týždeň – dva kosíme ako takí blbci. Lebo čo by sa stalo keby ľudí nebolo? Tráva by rástla ďalej. Takto každý človek len ukazuje akú tendenciu má svojim „pretváraním okolia“. Celá táto fraška s  vyšinutým argumentom „Aby bolo krajšie“ je zbesilým honom za vlastným chvostom, ktorý predstavuje potreba kontrolovať a ničiť. Každý záhradkár má v sebe malého konkvistádora, kontrolóra a ničiteľa. Netuší pritom, že každý týždeň keď vezme kosačku, vlastne iba koná minuskulnú trávnu genocídu. Tráva plače. Keby si na ňu ľahol, asi by to bol aj počul. Ale skôr nie, pretože bude taký zaslepený svojim veľkým triumfom – viťastvom briskného ľudského umu nad hlúpou trávou! Kosenie trávnikov nám dáva silu a pocit nadradenosti. V kaste trávokosičov je menejcenný každý, kto má vysokú trávu. A tak urputne bojujeme každý týždeň alebo dva o to, kto má prevahu. Je vtipné, že my ľudia máme prevahu iba tú hodinu dve a tráva si potom robí čo chce celý ostatný čas. Ale hor sa vpred k ďalším malým a malicherným víťazstvám ľudského umu! Ani stebielko nesmie ostať dlhé! Sme predsa ľudia! Nehynúci živel! Krotitelia trávnikov! To sme dosiahli … krotitelia trávnikov, ach aké patetické. 

 

Zbohom, idem pokosiť. (neviem či ma kopla múza, alebo som iba zdravo naštvaný, že musím kosiť u nás doma stále ja – nech si potenciálny čitateľ, ktorého vopred ľutujem vyberie)

Ďalšie príspevky

Komentáre

6 Responses to Trávniky

  • Heh, pekne si to napísal, dobre sa to čítalo, malo to taký fajnový ironický podtón. Len neviem, či súhlasím s myšlienkou. Vlastne vzhľadom na dávku sarkazmu hlavne tam na konci, si nie som istá, či si s ňou vôbec stotožnený Ty 😀 Čo Ti zase raz zastrašilo vo veži? Bez urážky 😉

  • Nie, ja fakt nerozumiem význam kosenia trávnika. Fakt nie.

  • Nooo napr. taký futbalový trávnik sa kosí asi preto, aby sa po ňom ľahšie kotúľala lopta, či? 😉

  • Rozčuľovať sa dá nad všetkým, ale že si si vybral práve kosenie…? 🙂 Nechápem, ale nevadí. Len by som dodala biologické upresnenie :-): Tráva je evolučne prispôsobená na to, že ju z hornej strany niečo poškodzuje. Netvrdím, že sa jej to “páči”, ale keby ju niekto systematicky nekosil či nespásal, vytlačili by ju iné rastliny, ktoré síce neznášajú kosenie, ale v iných ohľadoch sú priebojnejšie. Človek svojimi udržiavanými trávničkami vyvtvára tráve životný priestor, v ktorom nemusí zápasiť s inými druhmi.

    Mňa kosenie vytáča z trochu iného dôvodu. Vždy, keď som si v júni či v júli po splnení všetkých školských povinností sadla za počítač, že idem písať ďalšie veľdielo, na sídliská vyrazili chlapi s kosačkami. Ten hluk je nenormálne rozptyľujúci! A mám na výber: buď nechám otvorené okno a bude ku mne doliehať to strašné rrrrrrrrrr, alebo ho zavriem a budem sa pri júnových teplotách variť vo vlastnej šťave. Ach, či som sa nanadávala na letné kosenie! V budúcnosti budem bojovať za nahradenie hlučných a neekologických motorových kosačiek príjemnejšími a tichšími čriedami oviec (bez zvoncov) :-).

  • Však ale Ty mi chceš povedať, že tráva nemá svedomie? že ako nemá city? no fuuu 🙂

     

    A boli by oveľa väčší frajeri keby hrali futbal na nepokosenom. Takto to vie hrať každý blbec.

  • Zdravím všetkých krotiteľov trávnikov 😀 pridávam sa do debaty, pretože sa táto téma týka i mňa, keďže od mája robím „záhradníka“ na kúpalisku a starám sa najmä o trávnik 🙂 tento článok ma zaujal tým, že sa na vec díva presne z opačného uhla ako by sa dívala väčšina ľudí – teda, že kosenie je esteticky významnou, ušľachtilou činnosťou.

    Zhruba každé 2 týždne chodím taktiež kosiť, a tak v sebe teraz hľadám toho skrytého conquistádora, ktorý sa ukrýva tam hlboko vnútri.. možno tam niekde naozaj je.. nepopieram 😛

    Neviem nakoľko má tráva nejaké pocity alebo či jej kosením nejak ubližujeme (ten výraz trávna genocída bol fakt dobrý :)), ale možné je i to, že jej tým pomáhame. Vlasy si predsa ľudia tiež „kosia“ a nijako im to neubližuje, veď predsa dorastú, rovnako ako steblá trávy.

    Taktiež i na tom evolučnom prispôsobení trávy niečo bude…

    Ale nerád by som odsudzoval všetkých záhradníkov a kosičov.. iste, niektorí z nich sa možno opájajú svojou „mocou a nadradenosťou“ ale iným proste robí radosť starať sa oň a robiť užitočnú prácu.

    Moja práca spočíva hlavne v polievaní trávnika.. Už dlhšie rozmýšľam nad tým, prečo ma táto brigáda baví.. možno to bude znieť smiešne, ale príde mi to ako veľmi tvorivá robota, keď sa človek o niečo stará (je mu zverená určitá zodpovednosť), a každý deň vidí ako vďaka jeho práci trávnik prosperuje, zelenie a rastie. Možno je to divné, možno mi len mäkne mozog ale takto to vnímam 😀

     

    Vlastne neviem prečo študujem, keďže ma zatiaľ zo všetkých prác, čo som robil najviac baví záhradníčenie 😀

Napísať odpoveď pre wavako Zrušiť odpoveď

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

Post_bottom_background_and_button