Literárny blog Kope Vás múza?

Cestovateľský blog Cesty a rieky

stankri

AUTOR

stankri

Dialogický monológ

 


Lesný med z tvojich očí


pridám dnes večer do džbánu


s odvarom Samoty obyčajnej


a budem ho piť po dúškoch,


vďačný za to,


že sme boli spolu (aspoň na chvíľu).


 


A ako zvyčajne


pochytí ma túžba


byť ako tie deti,


vieš, u nás na stanici,


čo z plastových sáčkov,


ukrytých pod vetrovkou,


vdychujú do pľúc (a do hlavy)


prchavú smrť.


Nosiť ťa schovanú


pod hrudnou kosťou,


(dýchať ťa),


unikať s tebou z reality


až do vyprchania…


 


Zaspím s dozvukmi


sladkej chuti v ústach


a s bolesťou v hlave


spôsobenou ostrou ihlou


otázky abortujúcej


všetky moje myšlienky:


,,Vieš, kto som?“

Komentáre

5 Responses to Dialogický monológ

  • Veľmi pekná, ľahká a jednoducho pochopiteľná poézia. Výrazy, ktoré boli použité, sú svieže a jemné. Páči sa mi to. 🙂

  • Ďakujem veľmi pekne:)

  • Teraz som sa vrátil z Dunaja. Nejdem hodnotiť literárnu hodnotu výtvoru, ale nejak mi unikla súvislosť so splavovaním riek.

  • Východné filozofie nás učia, že všetko so všetkým súvisí, že vesmír tvorí jednotu.
    Napríklad minule sme v našom budhistickom krúžku riešili, ako súvisí pálivý pocit od gumy na trenírkach s rozmnožovaním slonov.

  • Zabudol som to zmenit na tu spravnu sekciu, uz je to ok. Vdaka za upozornenie…:)

Napísať odpoveď pre F. Zrušiť odpoveď

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

Post_bottom_background_and_button