Literárny blog Kope Vás múza?
Cestovateľský blog Cesty a rieky
AUTOR
stankriDialogický monológ
Lesný med z tvojich očí
pridám dnes večer do džbánu
s odvarom Samoty obyčajnej
a budem ho piť po dúškoch,
vďačný za to,
že sme boli spolu (aspoň na chvíľu).
A ako zvyčajne
pochytí ma túžba
byť ako tie deti,
vieš, u nás na stanici,
čo z plastových sáčkov,
ukrytých pod vetrovkou,
vdychujú do pľúc (a do hlavy)
prchavú smrť.
Nosiť ťa schovanú
pod hrudnou kosťou,
(dýchať ťa),
unikať s tebou z reality
až do vyprchania…
Zaspím s dozvukmi
sladkej chuti v ústach
a s bolesťou v hlave
spôsobenou ostrou ihlou
otázky abortujúcej
všetky moje myšlienky:
,,Vieš, kto som?“
Veľmi pekná, ľahká a jednoducho pochopiteľná poézia. Výrazy, ktoré boli použité, sú svieže a jemné. Páči sa mi to. 🙂
Ďakujem veľmi pekne:)
Teraz som sa vrátil z Dunaja. Nejdem hodnotiť literárnu hodnotu výtvoru, ale nejak mi unikla súvislosť so splavovaním riek.
Východné filozofie nás učia, že všetko so všetkým súvisí, že vesmír tvorí jednotu.
Napríklad minule sme v našom budhistickom krúžku riešili, ako súvisí pálivý pocit od gumy na trenírkach s rozmnožovaním slonov.
Zabudol som to zmenit na tu spravnu sekciu, uz je to ok. Vdaka za upozornenie…:)