Literárny blog Kope Vás múza?

Cestovateľský blog Cesty a rieky

m.supa

AUTOR

msupa

Dôsledky incidentu v obchode


 

 


Jeden pán si v obchode naberal pečivo a pani, nakupujúca rovnako ako on mu začala vyčítať, prečo si nedal na ruku igelitovú rukavicu. V televízii vraj dávali reláciu o tom, aké je to nehygienické. Pán sa bránil argumentom, že on sa dotýka iba toho, čo si berie. Pani však bola nahnevaná a začala zvyšovať hlas, takže onen pán radšej v tichosti odišiel.


 


Vo vzťahu k uvedenému incidentu vo mne vyvstali dve, možno až neuveriteľné asociácie.


 


Asociácia prvá:


 


Na otázku farizejov a zákonníkov, adresovanú Kristovi, prečo si jeho učeníci pred jedlom neumyli ruky odpovedal: Človeka nemôže poškvrniť potrava, ktorá doň vchádza ústami a je napokon vylúčená do stoky. Človeka poškvrňuje to, čo z neho vychádza. Z ľudského vnútra, z ľudského srdca totiž vychádza všetka nečistota, zmyselnosť, chamtivosť, lakomstvo, závisť, nenávisť a mnoho iného, čo ho poškvrňuje.


 


Oná pani, spomínaná v príhode na začiatku, sa oháňala televíziou, ako určitou morálnou autoritou, prostredníctvom ktorej sa dozvedela o závadnosti naberania pečiva holými rukami. Tá istá televízia sa však možno už o niekoľko minút potom samotná stala šíriteľkou tej najneuveriteľnejšej špiny a nečistoty. Šíriteľkou programov plných vulgarizmu, násilia, zmyselnosti a plytkosti, ktoré nevídaným spôsobom vnútorne špinia a poškvrňujú ľudí – konzumentov televízie.


 


Ak sa na celú vec pozrieme jednoducho a pravdivo, pre spomínanú pani, ale aj pre celú našu spoločnosť by bolo stonásobne lepšie naberať pečivo holými rukami, ako sledovať televíziu v jej súčasnej programovej štruktúre. Práve toto totiž ľudí špiní a poškodzuje omnoho ďalekosiahlejším spôsobom a spôsobuje omnoho väčšie škody, ako naberanie pečiva holými rukami.


 


Asociácia druhá:


 


Z rozprávania mojich známych i z útržkov náhodne vypočutých rozhovorov sa dozvedám, aké v súčasnosti panujú pomery v rôznych výrobných prevádzkach. Pri pásovej výrobe sa napríklad človek stáva súčasťou stroja a ani na svoju prirodzenú potrebu nemôže ísť kedykoľvek. Okrem toho musí neraz znášať hrubosť, až vulgárnosť nadriadených a byť pri tom ešte rád, že vôbec má nejakú prácu.


 


Na jednej strane sa síce veľa hovorí o demokracii a ľudských právach, ale na druhej strane sa s ľuďmi v pracovnom pomere mnohokrát jedná ako z dobytkom.


 


No a táto súčasť stroja, tento nadriadenými ponižovaný polorobot má po odchode z práce možnosť nakupovať hygienicky vysoko nadštandardným spôsobom a to tak, že si môže naberať pečivo jednorázovými igelitovými rukavicami.


 


Aká to starostlivosť? Aká útlocitnosť? Aký pokrok? Aké dojemné dbanie o dobro človeka?


 


Nezdá sa vám to ako niečo absurdne pokryteckého? Mne teda áno. Mne sa to zdá ako vyslovený výsmech človeka, s ktorým je na jednej strane zaobchádzané ako so zvieraťom, avšak ktorého sa prostredníctvom nakupovania pečiva s igelitovými rukavicami snažia presvedčiť, ako veľmi im na ňom záleží a ako mimoriadne naša spoločnosť pokročila dopredu.


 


Aké z tohto všetkého plynie súhrnné ponaučenie?


 


Preciedzame komára a prežierame slona! Podstatné a zásadné veci nám unikajú, ale kŕčovito dbáme na veci podružné a nepodstatné. Vytráca sa ľudskosť a základné morálne hodnoty, takže to s nami ide prudko nadol, avšak všade vládne snaha zakryť tento desivý úpadok ilúziou, že predsa len kráčame vpred. Oným napredovaním a pokrokom sa pritom myslí iba rôzne užívanie si, hromadenie vecí, majetkov, peňazí a rozvíjanie vedy a techniky.


 


Ľudstvo upadá, ale samo sebe sa urputne snaží nahovoriť, že napreduje. A mnohí tomuto klamstvu uverili a stále veria.


 


Úbohé ľudstvo! Úbožiaci všetci tí, ktorí pre svoju pohodlnosť a povrchnosť nevnímajú reálny stav vecí. Ktorí nevidia, že pod lesklým povrchom sa skrýva hniloba! Hniloba rozkladu! Špina, neresť, sebeckosť, chamtivosť, zvrhlosť, egoizmus a závisť, ktoré zvnútra rozožierajú túto civilizáciu.


 


Priatelia, tu nepomôže naberanie pečiva v igelitových rukaviciach! Igelitovými rukavicami nemožno zataviť zhubnú vnútornú infekciu, ktorej rozsah už začína byť kritický. To nás neposunie dopredu! Tu pomôže len vážne a dôsledné dbanie o čistotu a ušľachtilosť nášho osobného, vnútorného života! Lebo odtiaľto, z nášho vnútra, z nášho cítenia a myslenia vychádza všetko to, čo v skutočnosti poškvrňuje a špiní človeka. Čo ho poškvrňuje, otravuje a čo ho nakoniec aj zničí. Tento vnútorný rozklad nedokážu zastaviť nijaké peniaze, nijaké majetky, ani výdobytky vedy a techniky a tobôž nie igelitové rukavice. Môže ho zastaviť iba zásadná vnútorná zmena vlastného cítenia a myslenia k lepšiemu.


 


http://kusvetlu.blog.cz/ v spolupráci s M.Š.

Ďalšie príspevky

Komentáre

5 Responses to Dôsledky incidentu v obchode

  • Vo väčšine vecí súhlasím, dá sa na to však pozrieť aj z inej stránky. – Netreba sa najskôr naučiť malým veciam, aby sme potom mohli stvoriť tie veľké ?!

    Neobhajujem nikoho z tvojej modelovej situácie, ale keď „vedúci spoločnosti“ niečo nariadia a nie je to nič proti mojej morálke alebo iným zásadám, nemám problém to rešpektovať. 

  • Vo väčšine vecí súhlasím, dá sa na to však pozrieť aj z inej stránky. – Netreba sa najskôr naučiť malým veciam, aby sme potom mohli stvoriť tie veľké ?!

    Neobhajujem nikoho z tvojej modelovej situácie, ale keď „vedúci spoločnosti“ niečo nariadia a nie je to nič proti mojej morálke alebo iným zásadám, nemám problém to rešpektovať. 

  • Je sloboda (konečne po x rokoch rôznych hnedých, čiernych i červených totalít)! Ój, ako by nás len chceli rôzni červení kméri, černokňažníci v sutanách, či vyholení náckovia ovládať! Už to tak nebude. Svet bude jeden, pre všetkých (tak to spieva Lenon v Imagine).

    Každý si môže vybrať, aký TV program bude sledovať, ba aj, či si vôbec TV prijímač kúpi, či dá zarobiť chamtivcom (tým, že ich výrobky jednoducho prestane nakupovať), či sa prikloní k mainstreemovej kultúre pôžitkárstva, stále novších modelov šiat, aut, nábytku, … alebo si pôjde svojou cestou striedmosti, harmónie s okolím, ba dokonca cestou asketizmu a odriekania si príjemností života (akými sú napr. dobré jedlo, cestovanie, užívanie si voľného času s priateľmi, sex, koníčky, … atď., atď.). Reklamu môžete vyhľadávať alebo nevnímať, jak je libo. Aj vymyť mozog si buď môžete, alebo nemusíte nechať.

    Každý si môže vybrať „svoj“ futbalový klub i stranu, ktorej dá hlas vo voľbách, ba dokonca má právo i nevoliť, môže si vybrať, kde chce bývať – napr. v Belgicku, kde chce pracovať, napr. v Maďarsku (lebo napr. vie reč), môže cestovať kam si len zmyslí… Argument, že nemáme na to lóve je smiešny, precestovať Európu sa dá aj na bicykli zn. Ukraina s jedným báglom na chrbte, (keď ste už tak nemožný a neviete si našetriť na autobus Karosa do  Kroatije). Ak ste mladý a inteligentný, choďte aspoň na rok študovať do cudziny – vrátite sa ako iný človek, získate nadhľad nad vecami a budete môcť porovnávať…

    A čo s morálnou špinou okolo nás ? Nezúčastňujte sa jej rozmnožovania,  môžete posielať petície, udania, založiť politickú stranu potierajúcu spoločenské neduhy, náboženské spoločenstvá snažiace sa o „pozdvihnutie ovečiek k Bohu“, „pomoc blížnym“, zakladať webstránky rádoby meniace myslenie ľudí (napr. http://www.kusvetlu.sk), či dvíhajúce „varovný prst (napr. http://www.vesmirnilide.cz), alebo pomáhajúce ľuďom v zdravotných či psychologických problémoch (na webe ich nájdete minimálne 100.000), ak sa v niečom vyznáte, založte si bezplatné poradne, spolky abstinentov, športovcov, koníčkarov vyplňujúce zmysluplne voľný čas, píšte básne a romány, ktoré ľudí povzbudia a posilnia  … neseďte skrátka na svojej rozkysnutej riti kdesi v Dolnej Hornej, ale začnite – okrem sťažovania si, aký je len tento svet skurvený – robiť konečne niečo pozitívne a zmysluplné – státisíce ľudí to tak robia a prináša to osoh všetkým. Neverte, že náš svet sa rúti do záhuby a že je v rozklade – šíria to len ľudia, ktorí by radi iných ovládali v mene nejakej pofidérnej filozofie, či svetonázoru.

    Ak vás nejakí kórejci, japonci či nemčúri vykorisťujú kdesi pri montážnom páse, nájdite si iné zamestnanie. Jáááj, že sa to nedá? Ale dá, v krajnom prípade sa presťahujte. Sú mestá, kde je na každom druhom rohu nápis – priijmeme pracovníkov.  A plné noviny sú pracovných ponúk. Aj normálnych. Že sa Vám nechce sťahovať? Jáááj, tak si užívajte kórejských kápov. Ale, preboha, aspoň si vycestujte na tri mesiace do cudziny – zarobíte 3x viac ako tu – jasné, že nebudete robiť v topmanagemente… ale sa aspoň naučíte Guten Tag či Jó napot. Že sa Vám medzitým žena spustí so susedom? Oveľa skôr to urobí, ak zostanete doma a budete prepíjať po krčmách sociálku.

    Alebo si založte firmu… jáááj, že je to ťažké??!! A čo ste si mysleli, že Ford či Bill Gates to mali ľahké, keď začali v garážach montovať autá či smoliť programy pre primitívne počítače? Alebo zakladatelia mnohých úspešných firiem u nás. Ich úspech sa dostavil často až po 10 rokoch tvrdej práce aj 16 hodín denne bez víkendov a dovoleniek, viete o tom?

    Že Vám nič z toho, čo Vám tu ponúkam nevonia – že za socíku bolo lepšie? Že sa o Vás štát „postaral? Nuž čo s Vami, už len nejako ten svoj kurací život doklepte. Sociálka Vám na pár pív a sem-tam fľašu rumu vystačí. Štát sa má starať len o chorých, nevládnych a slabých – ostatní sa majú postarať o seba sami.

    A k tým rohlíkom: videl som viackrát na vlastné oči, ako sa ufúľané ženské prehŕňajú svojimi špinavými paprčami v boxe s rohlíkmi, aby si „vybrali tie najprepečenejšie“, dobreže ich neocmúľavali, aby zistili ich chuť. Sem-tam im rohlíky vypadli aj na zem. Žalúdok sa mi obracal. Takže: rukavice a pokuty, samozrejme. A nepodceňovať „malé veci“ – veľké veci sa totiž skladajú z malých vecí. S peniazmi je to rovnako: staraj sa o malé peniaze, veľké sa o seba postarajú sami.

  • nechcem ťa uraziť nn, každý má právo na názor.. ale to, čo som si tu prečítal sa mi zdá hrozne zjednodušené, antisociálne a neempatické.. je to taký názor „mladého, dynamického“ liberála z Bratislavy (ktorý sa práve vrátil z Pohody:D), ak vieš, čo tým myslím.. Náš svet je plný problémov a ťažko pred nimi zatvárať oči. Riešenia taktiež nie sú také jednoduché, ako tu píšeš.

    „Ak vás nejakí kórejci, japonci či nemčúri vykorisťujú kdesi pri montážnom páse, nájdite si iné zamestnanie. Jáááj, že sa to nedá? Ale dá, v krajnom prípade sa presťahujte.“ ..tak toto ma fakt dostalo..to máš od Mihála, či od Kaníka? 😀 asi si ešte nebol na východe, čo? Ale veď nejde len o Slovensko, my sa tu máme ešte relatívne dobre ..čo napríklad robotníci v takom Bangladéži zotročovaní nadnárodnými spoločnosťami? Tiež sa majú niekam presťahovať?? Tie hladujúce deti v Afrike by tiež mali niečo začať so sebou robiť! Veď každý by mal začať od seba nie? Že je tam vojna? Nevadí, proste sa presťahujte!

    a ešte k tomu výberu.. áno, každý má dnes na výber, lenže človek žije medzi ľuďmi a tlak okolia je vo väčšine prípadov taký mohutný, že ak sa človek rozhodne ísť non-konformnou cestou, bude spoločensky znemožnený a vytlačený na samý okraj spoločenského bytia, čo sa rovná sociálnej samovražde, takže si každý volí radšej rovnakú cestu ako všetci ostatní, a teda paradoxne, napriek tomu, že žijeme v „ére slobody“, sa de facto správame totalitne (napríklad v móde alebo v názoroch atď.)

    Po ďalšie, „Každý si môže vybrať „svoj“ futbalový klub i stranu, ktorej dá hlas vo voľbách, ba dokonca má právo i nevoliť“ – to je síce fakt, ale čo má napríklad robiť, keď vôbec nesúhlasí so samotným systémom zastupiteľskej demokracie? Má si založiť vlastný štát či čo? Má založiť svoju politickú stranu? A kto ho zvolí bez obrovskej mega kampane, ktorú si nemôže dovoliť? …

    Prosto, liberáli nám tu vybudovali systém práv a slobôd, ktoré sú čisto formálne, na papieri, v reáli žiadne práva neexistujú.

  • “ … ale čo má napríklad robiť, keď vôbec nesúhlasí so samotným systémom zastupiteľskej demokracie? Má si založiť vlastný štát či čo? Má založiť svoju politickú stranu?“

    Netreba zakladať vlastný štát – varianty už existujú. Odporúčam sa presťahovať na Kubu alebo do Sev. Kórei. Tak sa zbavíš nenávidenej demokracie 🙂

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

Post_bottom_background_and_button