Literárny blog Kope Vás múza?

Cestovateľský blog Cesty a rieky

tomas3787

AUTOR

tomas3787

Dvaja

Presviedčať chceli by básnici

že nehodno naroveň opici

stavať nás, tvory citlivé

utopiť v najbližšom prílive

faktov čo z pera Darwina

jak vlnobitie, jak lavína

valia sa neúprosne

– však argumentujú ich ostne

 

Básnikom nejedna vráska

pribudla hádkami v tŕní

či existuje čistá láska

v kvapalnej, snáď plynnej podobe…

či city sa rodia už hotové

a rozum, pud ich nepoškvrní

 

Poučku nevymyslím hneď

a zrejme ani rokov päť

by na správnu odpoveď

nestačilo

 

V bani som nekopal minerál

v tvare srdca polky

ani z prameňa čo vyvieral

som neodobral lásky vzorky

 

Človeka nepálil z hliny

ani chemické zlúčeniny

som neskúmal a do tabulky

nepridal prvok, už kolký…

 

Aká je láska? Je ako kvet?

Je ako úroda?

Keď si v nej tak ju nevidieť –

podla mňa tme sa dosť podobá

V nej nevidieť nič – len ruku v ruke spätú

láska – to sme ja a ty proti celému svetu

 

Proti celému svetu tvoríme vlastný svet

kde každú achillovu pätu prekryje zopár pekných viet

jak náplasť, jak liek, jak balzám hojivý

na slnečnej stráni kde rastú olivy

miesto problémov, neistôt, strachu

pri čítaní K. Hynka Máchu

si natriem v tom olivovom háji

kde čas lásky stále je, nie iba v Máji

 

Tak zrejme láska vyzerá

ak ju so sebou neuniesla

Seina, Dunaj či Jizera

a prúd nezlámal veslá

 

Čo nezlámal prúd nelámme sami

šach-mat jedným ťahom dámy!

po veni, vidi nepríde vici

jak v živote, tak na šachovnici

Láska je krehká, hoc srdce kujné

život je boj, tak nebojujme!

 

Som aký som, ty si aká si

tak prečo hráme život na zápasy?

kto vedie teraz, ty či ja?

…tak zradná býva intuícia

tak zradná keď ludí spája

veriac že proti všetkým zostanú dvaja

Komentáre

8 Responses to Dvaja

  • No… nie je to dokonalé (ale čo ostatne je?) a možno Ti to je úplne jedno, ale myslím, že si si získal nového „fanúšika“. Veľmi sa mi páči, ako píšeš. Nebudem to rozmieňať na drobné, na to som momentálne príliš unavená, ale prosto… joj, no ľúbi sa mi to… 🙂

  • Jedno mi to nie je, veľmi ma teší, že mám fanúšika 🙂 dúfam, že moje ďalšie výtvory pre teba nebudú sklamaním, ale tak nie vždy sa zadarí.. (ale možno by človek mal občas napísať aj zlú vec, aby tie dobré vynikli :D)

  • podľa mňa sa nedá napísať zlá vec, lebo v danej chvíli je to to najlepšie čo napíše 🙂 zlá vec je relatívny pojem : „Pre jedného dobré, pre druhého zlé.“

  • Dovolím si trochu oponovať. Samozrejme, že sa to môže poňať aj ako hra so slovami. Ale podľa mňa sa „zlá vec“ napísať dá – a to v zmysle kvalitatívnom. Samozrejme, že štýl alebo myšlienka môže podliehať subjektívnosti vkusu, ale kvalita je do značnej miery aj otázka zručnosti. Ak tá chýba, potom môže byť myšlienka neviem ako pekná, báseň nie je dobrá. Skrývať sa za „takto to zo mňa vypadlo, takto to cítim, takto je to úprimné, toto je moja cesta básnika a pod.“ je alibizmus. Už som to v jednom komentári rozoberala… Keby všetky veci, čo kto napísal, boli dobré, tak by sme mali regály v obchodoch s knihami mnohonásobne viac zapratané poéziou (a to sa netýka len poézie), lebo všetky diela by boli hodné vydania. Nie je to tak, lebo nie všetko „je dobré“. Ak sa chápeme….

  • napríklad taký Dada, podľa mňa hovadina jak mraky, ale v škole sa o tom učíme a džubnú to aj medzi maturitné otázky…takéto bľabotanie sa zmestí do regála?! 

  • Keby si zapojil do tejto poetky aj  interpunkčné znamienka, bolo by to pre mňa presvedčivejšie na 1*, lebo chýba mi tam jasná fonetika. Potom sa mi zdá, že ešte ti nie je jasné, čo si ako myslel ,či s otáznikom, či s výkričníkom, či … veď nech si to každý vysvetlí ako chce. Len toľko, ale je to tvoje dielo 🙂

  • Priznám sa, že ja som sa s interpunkciou rozišiel asi niekedy v 16, keď som sa rozhodol, že budem „avantgardný“ 😀 a i keď to už tak teraz neberiem, tak tá absencia interpunkcie mi nejako zostala, aspoň čo sa týka čiariek a bodiek, občas tam šupnem akurát otáznik či výkričník, lebo tie považujem za dôležité.. tak isto napríklad nepíšem vôbec písmeno ľ, pretože je pre mňa, ako starého západoslováka, úplne cudzie, ako z iného jazyka 😛 a ja chcem písať, pokiaľ je to možné, čo najviac „naozajstne“, teda pravdivo.. a v prípade, že by som písal mäkké ľ, tak by mi to celé prišlo, ako by som to ani nenapísal ja. (to len tak naokraj, keby mi niekto chcel vyčítať chýbajúce mäkčene na L :D, čo teda kľudne môžete :))

    O tom, či môže byť báseň zlá alebo dobrá, sme sa tu už bavili (alebo skôr vadili :D). Zlé, dobré, krásne, škaredé.. to všetko je vlastne relatívne, ale zase treba uznať, že ľudia majú stáročiami vytvorené určité predstavy o kráse a tie sa týkajú samozrejme i básní. Dosť som o tom v poslednej dobe rozmýšľal. Pravdu má aj Wawako, v básnení je i kus zručnosti. Napokon aj u dzejny sme videli v tej poslednej básni viditeľné zlepšenie. (i keď pre ňu osobne majú zrejme všetky jej diela rovnakú hodnotu). A to je práve ono… treba rozlišovať básnika – amatéra, ktorý nemá žiadne básnické ambície a píše si vlastne iba pre seba, lebo ho to baví a pomáha mu to vyrovnať sa s určitými vecami (podobne ako prekliati básnici, ktorí žili v chudobe, na okraji spoločnosti, nikto ich diela nejako nevelebil a slávy sa dočkali skôr až posmrtne) – takýto autor si píše viac-menej tak ako chce, prevažuje možno u neho myšlienka nad formou, určite sa nechystá vydávať to knižne, nemusí to byť zrovna ľúbivé čítanie pre ostatných ale pre neho to význam má. (ovšem ak zavesí svoje diela na net, musí čakať, že môže prísť i kritika)

    Druhý typ je básnik, ktorý by to možno chcel niekam dotiahnuť, má určité ambície, chcel by napríklad vydávať zbierky, osloviť ľudí, prípadne to robiť aj profesionálne (zarobiť na tom) – ten samozrejme musí popracovať aj na forme – tu práve prichádza dôležitosť tej „remeselníckej“ zručnosti.

    Teda ak človek berie básnenie len ako sebarealizáciu či určitú sebatvorbu, bez toho, že by chcel osloviť alebo ovplyvniť svoje okolie, môže si písať ako chce – takým „básnikom“ sa môže stať každý, bez ohladu na talent či zručnosti. (i takýto ale postupom času na sebe bude nejako pracovať a vyvíjať sa). Ak chce ale byť básnik, takpovediac, vnímaný či uznávaný alebo aspoň chce niečo ľuďom povedať, musí na sebe makať, aby vyliezol až na ten „parnas“.

    …S tým dadaizmom a podobnými modernými umeleckými smermi, ktoré sú skôr anti-umením je to také sporné. Pre niekoho to je umenie, pre iného nie.

    Zoberme si trebárs Picassa.. Tie jeho kubistické obrazy sú po umeleckej stránke hrozné ale zároveň vyžarujú krásu svojou invenčnosťou a novým prístupom (a i v tom je predsa kus umenia). Pritom on sám ale vedel nádherne maľovať, napriek tomu sa rozhodol ísť vlastnou cestou, čo je super. Isté ale je, že kopa ďalsích maliarov bez talentu môže dnes alibisticky skrývať svoju neschopnosť za snahu maľovať „moderne“ 😛

  • Koksooo nebudeš veriť, ale presne na toto som dnes prišla (pri mechanickej práci ako je umývanie schodov ľudská myseľ niekedy pracuje vlastným smerom :)) a rozmýšľala som, či sa mi chce rozpisovať alebo nie. Ale už nemusím, lebo si v podstate vystihol to, k čomu som dospela. Vďaka 😀

    Tiež som rozmýšľala, prečo niektorým ľuďom nezáleží tak na kvalite… a tiež som usúdila, že to bude asi rozdielom v ambíciách. Viedli ma k tomu aj večné ostré výmeny názorov na jednom už nefungujúcom fóre pre amatérske kapely. Tam sa večne doťahovali dve strany – na jednej kritici podnecujúci ku kvalite, na druhej obhajcovia tvrdiaci, že predsa na tom až tak nezáleží, podstatná ja myšlienka atď atď… (mimochodom, až vtedy som si začala uvedomovať, že hlavne čo do textov majú tí kritici pravdu, že slovenčina má svoje pravidlá a tie sa naozaj veľmi ignorujú – stačí, že si človek vypočuje nejaké výplody v rádiu, nemusí ani siahať po vyslovene amatérskych kúskoch)
    Akože… fakt si ma dostal. Kokso, mne sa také zhody okolností dejú posledné dni 😀 Sorry… asi mi už hrabe 😀

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

Post_bottom_background_and_button