Literárny blog Kope Vás múza?

Cestovateľský blog Cesty a rieky

bacovak

AUTOR

bacovak

V kruhu rodiny (črta)

Sústredene prežúvala každý kúsok rezňa. Potom si na vidličku nabrala šalát a znova len miešala jedlo v ústach. Zvyčajne pri takomto spomalenom jedení myslela na to, že keď jedlo pomaly, poriadne poprežúva, skôr sa nasýti, menej zje a potom konečne schudne a bude lepšie vyzerať. Teraz to bolo iné. Jedla, aby si zapchala ústa. Keď máte plné ústa, je pochopiteľné, že s nikým takmer nekomunikujete a mľaskanie vypĺňa trápne ticho.

            Ľudia okolo nej si totiž nemali už čo povedať. Jej rodina. Toľkokrát sa hádali, ohovárali, že nikto nemal silu predstierať, že sú jedna veľká šťastná rodina. To ticho neznamenalo, že si nemajú, čo povedať. Problém bol v tom, že si to nevedeli povedať tak, aby dospeli k nejakému záveru. Tak radšej viedli nezáväznú konverzáciu. „Daj, si ešte,“ ponúkla ju babka. „Nie, ďakujem, je to dobré, ale už mám dosť.“ Pozrela sa jej uprene do očí. Uhla pohľadom. Ani sa nečudujem. Pozbierala taniere. A zase mala čo robiť.

V tejto chvíli by spravila čokoľvek, aby sa mohla vypariť a zbaviť sa pocitu stiahnutého žalúdka. 

Komentáre

4 Responses to V kruhu rodiny (črta)

  • Chcela som skonštatovať niečo v tom zmysle, že už som dávno od Teba nič nečítala – a keď som si klikla na Tvoj profil, objavila som tam „Policu“ 🙂 Nejako som ju prehliadla… divné.

    Ale k veci. Nie je to zlé, ale príde mi to celkovo také dosť rozpačité. Akési neukončené. A v druhom odstavci sa Ti v tých vetách po sebe opakuje „rodina“ a že si „nemali čo povedať“. Chcelo by to nejako preštylizovať, neviem.

    Samozrejme, len môj subjektívny názor. Inak, kam si sa podela? Či máš toho veľa v škole? Alebo nie je o čom? 🙂

  • takže stručne a jasne:

    – viem, táto črta nie je celkom podarená, ale mala som potrebu niečo uverejniť a toto som mala v šuflíčku 😉 je tu veľká pravdepodobnosť, že to prerobím 🙂 

    – stále mám o čom rozprávať, ale teraz som mala obdobie, kedy som sa venovala viac neumeleckému písaniu, takže dúfam, že cez prázdniny sa opäť dostanem do formy 🙂 

    – a nakoniec ďakujem za komentár, zbožňujem spätnú väzbu aj negatívnu, lebo sa naštvem a prerobím to.

    Zatiaľ ahoj, sama som zvedavá, kedy prídem s novou verziou 😉

     

     

  • Kati, za málo 🙂 Možno ešte taký malý postreh. Myslím, že každý má rád spätnú väzbu. Preto sa môžeš aj Ty občas zapojiť do komentovania príspevkov druhých, pokiaľ máš na ne názor. Myslím, že bez vzájomného komentovania by to tu akosi stratilo zmysel. Človek potrebuje spätnú väzbu. Neviem, či si to ľudia neuvedomujú, alebo je to hold len ďalšia forma egoizmu.

    A nezober to, prosím, osobne, to sa netýka len Teba. To je taký skôr všeobecný jav. Keď si tak vezmeš ľudí, čo tu komentujú… no, momentálne by sa asi dali zrátať na prstoch jednej ruky.

  • Aj mne to pripadá akési bez pointy, hoci myšlienka tam je. A u viet nasledujúcich po dialógu akosi neviem, na koho sa vzťahujú (zvlášť tieto: Pozbierala taniere. A zase mala čo robiť.) Zrejme na hrdinku, ale predtým sa hovorilo o babke, je to také nejasné. Aj samotný dialóg by lepšie vyzeral, keby bola reč každej novej postavy v novom riadku. A ešte jedna vec ma rušila – veta „Ani sa nečudujem.“. To hovorí rozprávač? To hodnotenie od neho mi pripadá trochu divné, možno preto, že je tam len to jedno jediné.

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

Post_bottom_background_and_button