Literárny blog Kope Vás múza?

Cestovateľský blog Cesty a rieky

tomas3787

AUTOR

tomas3787

Nepochopitelný epiteton

Niečo som sa naučil tam v života dielni

že nie každý tiket býva vždy výherný

že ťažko štiepiť človeka jak atóm, drahý Fermi

a že viac oplatí sa zrádzať než byť verný

 

A tak vsádzam ďalej, výsledky nepozerám

spievam svoje piesne zatvoreným dverám

čo nepočujú tichý ten varovný tón

že naposledy vzdychlo moje daimonion

 

Rozbité atómy zo zeme zbieram

premýšlam v čom človek je lepší ako zviera

a predkladám otázku váženému plénu

či bez slobody majú naše činy mravnú cenu

 

Z okna občas pozerám na ulicu von

či nevracia sa k nám stratený daimonion

čo našepká mi ako chodiť svetom

a vysvetlí nepochopitelný epiteton

 

Zatial však v nevedomosti tu žije

básnik hnevu a melanchólie

čakajúci na dážď ktorý všetko zmyje

a na to jasné ráno

keď bude vravieť áno

                                     radšej ako nie

Komentáre

7 Responses to Nepochopitelný epiteton

  • Máš dobré rýmy – to tak vo všeobecnosti. Aj myšlienky. Zdá sa, že to máš v krvi.

    A… viem, že sa asi opakujem a dúfam, že to nebudeš brať ako urážku, ale máte s Tekim (alebo Ginom, či Matejom – kurnik, neviem, ako ho teraz volať) istým spôsobom dosť podobný štýl. Ani neviem vyjadriť, čím presne to je, ale prosto tie básne na mňa dýchajú niečím hrozne povedomým, známym… je to zvláštne.

    Inak tá posledná strofa sa mi veľmi páči, tá hra s rýmami je taká úderná, má to čosi do seba (hoci tá melanchólia mi do toho akosi rytmicky nezapadá).

  • Tak napríklad ja, to ako urážku neberiem 🙂

    Mne sa tie klimaktériove básničky velmo lúbia, sú neotrelé, peknie sa no. čo si budeme riekať. Ale čo sa mi zatiaľ javí tak na Klimaxa akoby nasadalo viac prachu. 

  • Čo myslíš tým prachom?

    A to už pod Tatrami sa hentak hutori? 😀

  • Vďaka vám, kolegovci 🙂 tak môj štýl (aj nevedome) zrejme ovplyvňujú autori, ktorých čítam, možno, že aj Teki číta tých istých.. i keď to si nemyslím 😀

    Ale stále viac zisťujem, že píšem dosť nemoderne, nuž ale čo, oni sú to skôr také rýmovačky či texty, tak sa mi to snáď dá odpustiť.

    Tá melanchólia tam tak úplne nezapadá, to je fakt, ale vzhľadom na moju melancholicko-cholerickú povahu ma ten verš vystihuje, si myslím.

    A ten prach, to má čo znamenať Teki? Že málo prispievam? ..ja sa iba riadim vašou „šuflíkovou metódou“ 😀

  • Nie ten prach je čosi iné , dýcha z toho fakt trocha staromónosti, ale mne sa to páči. A ak mám spomenúť autora, tak jediný ma doteraz zaujal pán Baudelaire.

  • asi máš pravdu ale keď ja vlastne neviem ako sa píše dnes, nesledujem príliš súčasných autorov a hlavne sa mi nechce prispôsobovať nejakým trendom, či módam 🙂 a nemusím také básne, v ktorých len autor poskladá dokopy neskombinovateľné a absurdné slová, bez rýmu, bez myšlienky.. nejak to potom postráda výpovednú hodnotu.. a mám dojem, že dnes sa zvykne písať práve tak

    Baudelaire je super, ale už trochu moc populárny 😀 všetci ho čítajú.. tie jeho vydedenecké básne sú asi dosť blízke dnešnému človeku

  • To neviem, či je populárny, či nie, ja som sa k nemu dostal skrz texty kapely HT,  a nejako mi to je jedno, hlavne že pekne píše.

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

Post_bottom_background_and_button