Literárny blog Kope Vás múza?

Cestovateľský blog Cesty a rieky

motiliksvk2

AUTOR

motiliksvk2

Svedomie

Tma rúca k zemi ma ,

spoločnosť neznesiem ,

toto som len ja sám ,

 nikdy sa netrasiem .

 

Nemám strach ,

mám len bolesť ,

moje telo obracia sa v prach ,

musím to zniesť .

 

Možno skôr príde koniec ,

bude už pokoj ,

v mojej duši je klinec

a vraví mi  „stoj “ .

 

Najlepší priateľ povie ti

„je to len pretvárka“

úsmev z tváre zmizne

a v duši sa zmráka .

 

On sa už čuduje ,

že prečo som taký ,

no neskôr ľutuje ,

z rozumu sa stratí .

 

Zradili ma všetci ,

všetci , ktorých poznám ,

šíria o mne veci

musím prežiť sám .

 

 

Komentáre

12 Responses to Svedomie

  • Skúšala som bez toho gramatického rýmu ale je tam asi pár … len neviem či môže byť aj verš nerýmovaný …. ale ja keď vôbec nerýmujem už to nemá také to kuzlo básne …

     

  • Okej, Zdenka okej, píš si gramatický rým ak chceš, človek sa tomu občas nevyhne, ale nemá byť svedomie náhodou svedomie ??? A nie svdeomie ako to máš v nadpise? 🙂 🙂

  • Ospravedlňujem sa , len neviem ako sa to už teraz opravuje …

  • Prihlás sa pomocou svojho mena a hesla
    Klikni na názov príspevku
    V hornej lište klikni na UPRAVIŤ
    Oprav a uprav čo treba
    Vpravo dolu klikni na POSLAŤ

    … a je to

  • Zdeni,

    hm… nuž, nebudeme si klamať, nie je to ono. Trochu som uvažovala nad Tebou a Tvojimi pokusmi. Myslím, že si ešte vo veku, keď v tomto smere nik od Teba nečaká zázraky. Či nejaké prídu v budúcnosti, to neviem odhadnúť. Neviem, či sa dá k majstrovstvu prepracovať len cez tvrdú robotu, alebo to človek musí „mať prosto v sebe“. Neviem ale ani odhadnúť to, či to v sebe máš, preto sa nenechaj mojimi slovami odradiť. Ja nie som žiaden odborník a aj medzi amatérmi som len zelenáč. Vieš, ja som máločo asi skúšala takto skoro. S vecami, ktoré pre mňa niečo znamenajú, som akosi podvedome začala až keď vo mne nejakým spôsobom dozreli. Niektoré veci prosto potrebujú vyzrieť – aby človek mal čo povedať, aby vedel ako to povedať. Ja sama nie som nikým veľkým a zároveň si uvedomujem, že niektoré veci ešte nedokážem „povedať“, lebo som ich nezažila. Aj ja musím dozrievať. A hoci to nie je jednoduché – človek je tvor netrpezlivý – je to akosi potrebné. Niektoré veci sa prosto nasilu robiť nedajú.

    Tým som Ťa nechcela odradiť ani nič na ten spôsob… je to len taký môj voľný myšlienkový pochod. Netvrdím, že veci, ktoré som povedala, sú správne a objektívne. Len som tak premýšľala 🙂

  • Čítala som tu tie komentáre. Wavako je osoba, ktorú ja rešpektujem a mám ju veľmi rad, je to inak úžasný človek, tak ako veľa ľudí na tomto blogu, ale chcela by som sa možno trochu inak prihovoriť…

    Vieš Zdenka, kedysi som bola taká (ešte za čias, keď som si myslela, že som majster sveta, a že mne prvej patrí pero do ruky), že za túto báseň by som ti asi napísala niečo strašne škaredé, aj keď na prvý pohľad možno diplomaticky úctivé. Teraz som už stará a keď som to čítala, pripomenulo mi to moje prvé verše 🙂 v zošítku s kvietkami 😀 ako som si čmárala a veci, ktoré ma ťažili som sa snažila zo seba dostať von. o nich nikto nevie, nikde nie sú, len v tom jednom zošítku, ale keby ich tu niekto čítal, tak ma asi pekne zakopú 😀 také boli oničom 😀 

    Na otázku Wavako, či to človek musí „mať v sebe“, alebo či je to drinou, by som vedela odpovedať aj áno aj nie. Myslím si, že každý, kto sa v dnešnej dobe chytí pera to „má v sebe“, lebo keby ho k tomu nič neťahalo, tak sa do toho predsa nikdy nepustí. A pritom to na prvý pohľad môže vyzerať, že na to vôbec nemá. Na druhej strane, ak sa niekto pýta, či je to drinou a mám odpovedať podľa vlastných skúseností, musím povedať, že áno, proteže len teraz môžem vo svojom počítači nájsť viac než 400 Word dokumentov, nehovoriac o tých 300 stranových „románoch“ na papieroch, čo som písala ako malé decko a nespočetne veľa rozpísaných hlúpostí po zošitoch a zdrapoch papiera. 

    Celé je to o tebe Zdenka. Pokiaľ ti toto pomáha dostať sa z nejakej životnej situácie, píš 🙂 a neprestávaj. Po čase to buď vzdáš alebo ti to ostane ako tvoja súčasť. Mne písanie veľmi pomáhalo, keď som bola sama a keď mi bolo zle. A nezačala som s písaním ako hrdina, ale skôr ako decko bez kamarátov, ktoré nemá už čo iné robiť. 

    A ďalšia vec, si ešte mladá 🙂 ak ťa tu niečo čo niekto napíše zamrzí, musíš sa nad to povzniesť. Ja sa zastávam Wavako, pretože ona je jeden z tých mála ľudí čo povedia narovinu pravdu. a to je nakaždom blogu dôležité. 

    drž sa a ak sa chceš motivovať, čítaj. učíme sa od väčších, aby sme sa sami mohli stať veľkými. čawko 😉

     

  • Nechcem sa tu nejako rozpisovať a priťahovať na seba pozornosť, chcem sa ale poďakovať za Tvoje slová na adresu mojej maličkosti. Veľmi si ich vážim. Enigma je prosto dobré miesto a som rada, že som tu stretla ľudí, ktorých som tu stretla. 🙂

  • … kua, šak si ten nadpis oprav – už ti dali aj návod

  • Prosím vás chcela som sa vás opýtať či nepoznáte nejakú knihu kde sú pravidlá písania básní ?

  • http://www.wikihow.com/Write-a-Poem

     

    http://www.mamtalent.sk/neviem-pisat-basne.phtml?program=1&ma__0__id_b=1012

     

    http://www.enigma.sk/weblogy/bacovak/kope-vas-muza/ako-napisat-basen

     

    Hlavne treba mať otvorené srdcia a vyčistené okná vnímania. Ona ťa už sama potom dobrá báseň tresne po hlave.

     

    Niekoho tresne potom až veľmi, ako napríklad mňa a som len tresnutý.

  • Ešte potrebujem pomôcť : Hľadám jednu báseň , v ktorej je písné niečo také :

     jak male su vase slzy voci oceanu
    tak male su vase peste proti stalingradu..

    nepoznáte niekto ?

  • snáď päste

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

Post_bottom_background_and_button