Každý je si sám strojcom vlastného osudu

Pre každého len to čo si sám vytiahne zo sudu…

Každý má právo smieť,

No nestačí len v živote chcieť!

Myseľ plná pliev!

Tak jednoduché vypustiť z pier.

Zo sračiek spráchnivel už rozum.

Nič lepšie  neprichádza na um!

Vytvoriť na ľudskej tvári úsmev

Nie s ústami plných pliev…

Len oči prezradia

Čo skutočnú radosť pery nevyjadria..

Kto neskoro chodí,

Možno aj druhému uškodí!

Kto si urobí na priateľov čas,

Len ten žije životom plných krás!

Láska život v nepoznanom labyrinte

On sa zahráva s citmi – uveríte

keď netuším,

tak zablúdim…

Spontánne nekonám,

nadovšetko premýšľam..

opatrnosť prekonám?

Nereálne všedné veci…

…nereálne je reálne? to vedia všetci….

ale do kedy počúvať tie bludné keci…

jana.vandrakova