Literárny blog Kope Vás múza?

Cestovateľský blog Cesty a rieky

Vlado Preložník

AUTOR

Vlado Preložník

Jar 2012: Revište + Starohutský vodopád


Prepuknutie tohoročnej jari sme sa rozhodli osláviť výstupom na zrúcaniny hradu Revište. V Revišťskom Podzámčí sa nás zišlo 12. Nie je to málo. V dnešnej uponáhľanej dobe dať dokopy tucet workoholikov závislých od počítačov, mobilov, televízie, autostrád a sexu je slušný výsledok.  


Vybrali sme si okružnú, menej strmú cestu. Sme v pohorí Vtáčnik, stúpame na Čierny vrch, na ktorého ostrožnom výbežku sa rozprestiera hrad.


Niektorí zámožnejší členovia šľachtických rodín si vzali so sebou na ochranu pred zbojníkmi i ozbrojenú záštitu.



Pri vstupnej bráne hradu náš čakalo prekvapenie.


Druhá najväčšia stojaca stena hradu sa zrútila (podľa www.hradreviste.sk okolo 23.8.2011) a lavína skál takmer zavalila bránu. Miestami má vrstva kameňov hrúbku až 2 metre.


Pri výstupe k hradnej veži – barbakanu, sme znepokojene dvíhali zrak k rozpukaným nakloneným stenám…


Ísť na Revište predstavuje dnes isté riziko. Neodporúčal by som pobyt v nahlodaných múroch za silného vetra či dažďa. Na druhej strane však – kedy sa bežný človek dostane do telky?


Delové strielne v barbakane, vybudované na ochranu pred Turkami.


Revište má bohatú históriu – stavať ho začali okolo r. 1250 (!), v priebehu storočí bol hrad niekoľkokrát prestavovaný a často menil majiteľov (ostrihomský arcibiskup, Matúš Čák, cisár Žigmund, Ján Jiskra a bratríci, Matej Korvín, Dóczyovci, komorní grófi z Banskej Štiavnice, a nakoniec Tökölyho kuruci, ktorí ho aj vyplienili a vypálili). Od 19. storočia je už len ruinou, ktorá chátra dodnes.


Feri popisuje svoje stretnutie s dcérou majiteľov hradu – krásnou baronessou Kristine von Hohenlohe, ktorú pospolitý ľud prezýval „Zubajda“. Viezol sa s ňou na koči v roku 1893. Ináč, gentleman by vraj nemal používať pri popise mladej dámy ruky. („Takéto ich mala!“)


Nádherný výhľad z horného hradu je jedným z dôvodov, prečo naň turisti chodia.


V okolí Revišťa Hron meandruje. V pozadí vpravo vidíme obec Bzenicu – ktorá je  východiskom túr do Štiavnických vrchov. Tzv. Chodník Andreja Kmeťa vedie z jeho rodnej Bzenice, cez Vyhne a banskoštiavnické tajchy na Sitno, a potom až do Prenčova.


Zostup do dolného hradu je strmý…


… človek sa môže ľahko zošmyknúť do cisterny vytesanej do skaly na zachytávanie dažďovej vody. Aj dobrý plavec tu môže skončiť tragicky – ak vie plávať iba motýlika, umláti sa o steny. 



Rodinná pohoda.



Akoby ich jedna mater mala… (no veď aj mala).


Hviezdou túry bol trojročný Oliver – pri výstupe sme ho sem-tam niesli, no spiatočnú cestu absolvoval celú po svojich. Každý horolezec vám pritom povie, že zostup je náročnejší, ako výstup.


Na Hrone sa objavujú prví vodní turisti. Možno netušia, že čoskoro bude stáť povyše tohto miesta, teda v jednej z najkrajších zákrut Hrona, betónový múr vodnej elektrárne a všetci vodáci budú prenášať dookola aj viac ako sto metrov svoje lode i bagáž. Tešíme sa! Betónová lobby sa chystá v priebehu niekoľkých rokov premeniť Hron na kanál stojatej vody, poprehrádzaný každých pár kilometrov betónovými múrmi elektrární, za mohutnej podpory ministerstva životného prostredia, starej i novej vlády i EÚ. Dokonca jeden exot zastupujúci investora tvrdil novinárom, že ďalšia priehrada, chystaná pod hradom Šášov „zvýši turistický ruch v obci“. Nemám slov…




V podhradí bolo príjemne.


Pekný deň si užívala i markíza Franziska Eszterházy von Hohenstein…


… i jej manžel, vojvoda Ludwig Christian von Montenegro.


Trochu stresu poskytoval deťom len zakrivený zobák stepného orla …


… a ostré kopytá rozzúreného býka.


Po ceste domov sme si pozreli ešte jednu turistickú lahôdku – Starohutský vodopád blízko Novej Bane.



Je vysoký 5 metrov, obklopený skalným amfiteátrom porasteným bujnou vegetáciou. V potoku, ktorý napája, žijú raky, čo je znak čistej vody.


Pobyt pri vodopáde nám trochu znepríjemnilo len podivínske indivíduum, ktoré vyliezlo na skalnú stenu s úmyslom ukončiť svoj život skokom do jazierka pod vodopádom. Podarilo sa nám ho presvedčiť, že jeho pokus bude neúspešný, pretože na utopenie je v jazierku málo vody. Keď mužík zliezol dolu, odporučili sme mu blízku železničnú trať, dokonca sme mu pomocou mobilného internetu vyhľadali, kedy po nej pôjde najbližší rýchlik. Človek rád pomôže.

Vlado Preložník
Bývam v Nitre. Som dlhoročný splavovač riek, jazier a morí. Okrem toho sem-tam vydávam knihy.
Ďalšie príspevky

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

Post_bottom_background_and_button