Literárny blog Kope Vás múza?

Cestovateľský blog Cesty a rieky

bacovak

AUTOR

bacovak

Polica

1

  Nepríjemné zvuky vŕtačky. „Ociii, prečo zase vŕtaš?“ obráti sa na muža asi štvorročné dievčatko. Malé ručičky si prikladá na ušká, tvár jej zdobí grimasa. 

Muž posledný krát zavŕta, uprace svinčík, čo vypadol zo steny a obráti sa k dievčatku. „Miláčik, tu bude tvoja polička. Si už veľká, môžeš si sem dať, čo len chceš, dobre ?“ usmeje sa na ňu.

„Aj tú novú bábiku, čo mi doniesla mamina?“

„Aj tú,“ láskavo prikývne otec, „najprv to ale musím dokončiť, zahraj sa chvíľku sama.“

O pár hodín je polička na svete, mama na ňu posledný raz nastrieka sprej a starostlivo ju vydrhne. Zdvihne hračky porozhadzované zo zeme a poukladá ich na policu. Nová bábika, vláčik s malými cestujúcimi, zašpinený macko, obrázková knižka, figúrka bojovníka, ktorú si tu zabudol bratranec. Na tej polici to všetko vyzerá oveľa lepšie. A stále je tam dosť miesta.

Na oživenie ešte vezme mama pár výkresov a lepiacou páskou ich prilepí na hranu. Teraz je spokojná.

Aj maličká žiari. „Mami, je to pekné.“ Po týždni na túto udalosť zabudne, v škôlke sa diali zaujímavejšie veci. Hračky z police sa opäť váľajú po zemi.

2

„Ninka, si už veľká, niekedy aj ty môžeš utrieť prach, musíš mi pomáhať, veď vieš, že čakám bábätko.“ jemne napomenie Ninu mama. Zároveň schytí handru a policu dočista vyutiera. Občas sa jej handra prilepí na množstvo Barbie nálepiek. Hrôza! 

Raz, keď príde Nina domov tam však žiadne nálepky nie sú. Rozfňuká sa. „Mamiii, kde mám moje nálepky…“ 

„Dala som ich dole. Aj tak boli už celé zošúchané.“

„Mne sa páčili.“

„Nebuď smiešna, veď si už slečna, ideš do školy.“

Nina nafúkne líca a týždeň ignoruje mamu aj novú výbavu do školy, čo jej prichystala na policu . Potom nevydrží a kým mama odfukuje, pozerá si nové zošity.

„Už sa teším do školy,“ pomyslí si.

3

„Mami, kde si mi dala ten zošit, z ktorého si ma včera skúšala?“

„Na tú policu, čo máš v izbe.“

„Nie je tu,“ kričí Nina.

Vo dverách izby sa zjaví mama. Rukou čiahne do kopy na polici a vytiahne zošit. „Naozaj tu nie je?“ nadvihne obočie.

„Nebol tu.“ schmatne ho Nina a strčí ho do tašky. Na polici má aj triednu fotku. Keby mama vedela, čo dnes robili chalani cez prestávku, škodoradostne sa pousmeje.  

4

„Kde to vlastne ideš?“ spýta sa otec.

„S kamarátkou, nebudem dlho“ prevráti oči a naoko ležérne sa usmieva. Klame. Ide na rande. Dnes využila všetky poklady zo šperkovnice, čo už veky tróni na poličke. Maskaru na oči, jemný rúž, lesk… Dúfa, že si to otec nevšimne.

„Fajn,“ neodtrhne oči od novín. Yes! Na jednej strane sa jej uľavilo, na druhej ju trápi totálny nezáujem o ňu. Dnes sa cíti extra. Rande, to už niečo je. Si takmer žena!

Večer po tom všetkom si na policu vystavuje jeho fotku. Som zvedavá, ako dlho tu vydržíš, prebehne jej hlavou. Pred spaním fotku pobozká. Táto polica už zapadať prachom nebude. 

 

 

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

Post_bottom_background_and_button