Literárny blog Kope Vás múza?

Cestovateľský blog Cesty a rieky

Augustin Sokol. 23 bookface.

Augustin Sokol.

23 bookface.

Úsek 23 bookface je pokračovaním predchádzajúceho úseku 22 bookface.

To be or not to be? {

star trek klingon hamlet tah pagh tahbe to be or not to be youtube

 

http://www.youtube.com/watch?v=CiRMGYQfXrs

 

klingonština wikipédia

 

http://cs.wikipedia.org/wiki/Klingon%C5%A1tina

 

„Postupne vyšli i niektoré významné svetové diela v klingonštine, ako napríklad Epos o Gilgamešovi, či Hamlet.“

star trek the klingon anthem youtube

 

http://www.youtube.com/watch?v=YiB1A9c-KQA

 

http://www.youtube.com/watch?v=5vwmxUi5XKE

 

„Qoy qeylIs puqloD.

Qoy puqbe’pu’.

yoHbogh matlhbogh je SuvwI’

Say’moHchu’ may’ ‘Iw.“

} Byť alebo nebyť?

Prežiť smrteľne nebezpečnú chorobu? Alebo jej podľahnúť po zdanlivo márnom boji? Nuž a rakovina nesporne takouto smrteľnou chorobou je!

Podobne je to aj s účinkami nápoja pre kozmonautov. Lebo je to v podstate ako protirečenie. Nápoj totiž najprv využíva cestu zla. Potom ju ale dokáže zmeniť na cestu dobra.

Začnem teda najprv hovoriť o tej ceste zla.

Všetko to začalo ešte po výbuchu prvej jadrovej bomby v Los Alamos: {

projekt manhattan wikipedia

 

http://sk.wikipedia.org/wiki/Projekt_Manhattan

 

https://www.google.sk/search?hl=sk&q=projekt+manhattan+wikipedia&bav=on.2,or.r_gc.r_pw.r_qf.,cf.osb&um=1&ie=UTF-8&tbm=isch&source=og&sa=N&tab=wi&ei=I-OTT4X6O6354QT5k-jQDw&biw=1366&bih=677&sei=x-OTT-WJOOX_4QTa0czQDw

 

„Poznatky získané v Projekte Manhattan boli použité na zostrojenie bômb Little Boy a Fat Man, ktoré boli 6. a 9. augusta 1945 zhodené na japonské mestá Hirošima a Nagasaki.“

} Nasledovali pokusné výbuchy atómových, vodíkových, kobaltových a neutrónových bômb, havária v jadrovej elektrárni v Černobyle, a naposledy aj v jadrovej elektrárni vo Fukušime: {

havária v jadrovej elektrárni fukušima wikipédia

 

http://sk.wikipedia.org/wiki/Hav%C3%A1ria_v_jadrovej_elektr%C3%A1rni_Fuku%C5%A1ima_1

 

https://www.google.sk/search?hl=sk&q=havária+v+jadrovej+elektrárni+fukušima+wikipédia&bav=on.2,or.r_gc.r_pw.r_qf.,cf.osb&um=1&ie=UTF-8&tbm=isch&source=og&sa=N&tab=wi&ei=k-mTT7uCN-fh4QT68OzQDw&biw=1

 

„Havária v jadrovej elektrárni Fukušima I je séria prebiehajúcich porúch zariadení a únikov rádioaktívnych materiálov po zemetrasení a cunami zo dňa 11. marca 2011.“

} Ale kde máme záruku v tom, že to bolo naposledy?

Po každom výbuchu jadrovej bomby, a aj po každej havárií v jadrovej elektrárni, sa teda dostane do nášho životného prostredia veľké množstvo rádioaktívnych materiálov. Súčasťou životu nebezpečných rádioaktívnych materiálov sú napríklad aj rádioaktívne izotopy stroncia. Stroncium sa tak dostáva do ovzdušia, do pôdy, do rastlín, do tiel živočíchov, do mlieka a tak ďalej. …

Touto cestou sa stroncium môže dostať aj do našej kostnej dreni. Teda tam, kde sa tvoria červené krvinky. Pravdepodobným výsledkom účinku žiarenia zo stroncia potom môže byť aj ochorenie, ktoré sa nazýva leukémia alebo tiež rakovina krvi.

Ďalšie príspevky

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

Post_bottom_background_and_button