Literárny blog Kope Vás múza?
Cestovateľský blog Cesty a rieky
Predstavujem si tváre ľudí, ktorí čítajú, to čo občas vypľujem. Ich zmraštené obočia a ešte zmraštenejšie myšlienky. Tak tejto načisto dlabe…
A potom spomínam na to, ako vyzerám ja, keď čítam po sebe to, čo občas vypľujem. Ustarostená tvár, ktorá chápe, že nikto nerozumie.
Po dlhšom sebaskúmaní som zistila, že už neviem písať jednoducho. Že jednoduché písanie je pre mňa plytké.
Alegória je ako postih. Nevyliečiteľná choroba, droga, ktorú nechcete opustiť. Jej obrazy vás zadúšajú a jej iracionalita napĺňa zvedavosťou. Je to ako detektívka. Metafora, kontrast, symbol a všetky ďalšie sú pre mňa osoby. Sprievodcovia, ktorí v mojom texte nesmú chýbať. Sú to opustené deti, okolo ktorých prechádzajú davy a z tých más si ich všimne len zopár čudne oblečených introvertov. Ale im to nevadí, na každého sa usmievajú a prajú príjemný deň.
Občas ich namaľujem krivo, tak, že nevedia dýchať a nerozprávajú. Inokedy zas správne a nezabudnem pridať ani jednu koreninu. Vtedy mám radosť.
Viem, že sú osoby, ktoré sa na čudákov iba hrajú. Potom sú osoby, ktoré zrozumiteľne interpretujú simultánne umenie. A potom sú ľudia chorí, závislí na hádankách, tak ako ja.
Napísané slová bez slov, to som.
Prach
To všetko som ja
ustatý hluk
中国 Džonguo 2.
中国 Džonguo 1.
Kvapka.
Keď si večer vyberám náušnice z uší
– voir
stmievania
Ča(k)ry
Predmestia
Kuchynská stolička, kuchynský stôl
Najkrajšie hrable
Som prastará, keď na vás spomínam, mama
Sprievodca 7 – V zostrihu rokov
ďakujem.
Účtovanie o zadĺžených spomienkach
odlety z tela
motorové o(le)je
Rozprávač
3D obraz do seba
Vyššie
Moje dvojmo
Túlanie do seba
Alex 1. kapitola
Rozprávka o Alexovi
Milostný trailer
My
Oči
Zvnútra
Status quo ante bellum
Z denníka milujúcej ženy
Čajníky (Revište 2011)
Inkarnovaná
EXILUS
Ako vyzeráme
Mám čo mám
Čo povedať, keď nepovedať nič
Podivín (Struhár)
šansón
Medziriadky
za ruku
S tebou
Vzor cudzí
A koště tká
masculine
Ako v kresle
Madžik (I.)
bez echa v ústnej harmonike zablúdi každá melódia
Oči svietia po hriechu; len si prilož skorocelové listy na lýtka, aj tak na ne zomrieš
aby som sa mohla kochať tvojím nahým telom
východ po západe alebo tep dažďa tam, kde sa slnko chodí milovať
Malý brat /08. 05. 2010/
umakartová kúpeľňa
Neskladaj klobúk
Derniéra
streľnica
Jarné vlaky
List na front
Drťo, Mančo a láska k Laure III.
Drťo, Mančo a láska k Laure II.
Drťo, Mančo a láska k Laure I.
Aj tachykardia sa živí srdcom a môže tvrdiť, že ho omladzuje!
ne(tele)/novelová láska
Adagio, ako dieťa…
Plyšový epitaf
…
Námet 27. Xavierova dielňa
Námet 26. Rozprávanie Yvet
Námet 25. Rukojemníci
Námet 24. Prekvapenie
Kvár všedných milovaní
Útržky z milovaní /časť 5.
S láskou je život ťažší
Topoľ je slabé slovo /časť 4.
Zahatať prázdno /časť 3
Sprievodca zimou jedného leta /časť 2.
Sprievodca letom jednej zimy /časť 1.
Origami
Námet 23. Prízraky striehnu vždy tesne za naším tieňom
Námet 22. Ľahko je loviť oslabenú korisť
Námet 21. Horúčka lietadlovej noci
Šafran a Eva
Zrejme nesúvisím
Prastará boli moja mama
Závet
Keď posteľ vŕzga hluchým
/Hlt/ á… život!
Čo je tvoje, je aj moje a čo je tvoje, je zas len moje (poviedka)
Smrť, nerozdeľuj.
Blato na rohoži
Píšeš popravený nádych
Intimita hieroglyfov
Elixír na teba neexistuje
Dlžíš mi lásku
1. Legenda
Simply hašajlachachajla
Svet mi škrípe v zuboch!
Non gratis
Neodosobnene
Po predaji na Broadway-i
Bože, podaj mi chvost, prosím ťa!
Hriech náš každodenný
Druhotriedny Heartbreak motel
Pohnojil si to
la, Maria
V podvedomí pri vedomí
Zložito
Deti budúcnosti
Zomrieť zaživa
Paródia na voľné verše
Pre tváre dvoch mužov
Mrcha je len mrcha
Drťo a Mančo
Legenda o láske II
Legenda o láske: Haben Trinásty – Šťastný
Námet 20. Do Paríža
Márnosť nad márnosť
Žiť s bielym
Vlk samotár
Námet 19. Na začiatku bola fľaša minerálky
Námet 18. Contraire
Námet 17. Ja, Claire a Cecil
Námet 16. Na vlnách pochýb
Báseň pre Žanetu
Námet 15. V sídle
Námet 14. Kto si, Evelyne?
Námet 13. Zrkadlo
Námet 12. Útek
Námet 11. Hra v slepej uličke
Námet 10. Life is a highway (Život je hradská)
Námet 9. Ktorý idiot rozdal tieto karty?!
Námet 8. Klop klop, Amanda
Námet 7. Náklonnosť šepká more
Námet 6. Tiché vyznania
Námet 5. Pozvánka z iného sveta
Námet 4. William
Námet 3. Atlantis Beach Tower
Námet 2. Bahamy?
Námet 1. Amanda Broocsová
VIII.kapitola
VII. kapitola
Výkrik voskovej figuríny
VI. kapitola – zvyšok
VI. kapitola – nadviazanie na V.kapitolu
Bad Girls
Vyznanie vo víre viery dostratena
Žil raz rytier
Judáš verzus Mesiáš 2.časť
Judáš verzus Mesiáš 1.časť
V.kapitola
Viem, že Boh existuje
Pitva psychiky
Zádrheľom sa stal sex
IV.kapitola
zvyšok III.kapitoly
III.kapitola
II.kapitola
záver I.kapitoly
I.kapitola
Jednohubka
Taký príjemný pocit
Simply Jeseň
Pre ňu
Venované
To nič Majka, my Ťa aj tak máme radi (aj s Tvojimi opustenými deťmi – bez nich by si to nebola Ty) 😉
Prvé dva odstavce – príliš veľa sebaľútosti :), čii??
Pre mňa je určite lepšie písať zložitejšie, človek sa trošku pohrá kým dekóduje text, to je fajn. Ale prečo takáto spoveď?
Si zaujímavý človek, možno. Resp. netuctový. Ale, ale ale
Nechcem už čítať desaťriadkové pľuvance od Teba, ale čosi dlhšie. Áno viem, že tu toho mášľ spústu. ALe čosi terajšie.
ok sorry. toto beriem späť. rob si čo chceš. hlavne buď šťastná. To je všetko, na čom v živote záleží. hlavne buď šťastná
Fakt to vyznieva ako sebaľútosť? to som nechcela. chcela som len naznačiť, že viem, že tie veci ktoré píšem občas nie sú pochopiteľné 🙂 mmm… tak to ma štve 😀 ale nevadí. sebaľútosť to nebol plán 😀
Všetko bude, všetko bude 🙂 tieto desaťriadkové pľuvance budem písať asi ako básne na iný blog. uvidím 🙂 ale spoveď som napísala preto, lebo si uvedomujem, že aj keď chcem napísať niečo „dlhšie“ a zrozumiteľné, neide mi to… :-/ fakt neviem čo mi je 😀 musím na to ešte prísť 🙂
ďakujem obom 🙂
Keď som si prečítala tú vetu o tom, že už sa nevieš vyjadrovať jednoducho, pomyslela som si: škoda. (Ani) nie tak preto, že čisté abstrakcie nie sú môj štýl ako preto, lebo si myslím, že to obyčajné vyjadrovanie Ti fakt išlo. Ale samozrejme, toto vôbec nie je nijaká výčitka, ja veľmi dobre rozumiem tomu, aké je to „keď to nejde“ a prehovárať autora napísať niečo proti jeho prirodzenosti je čistá somarina. Čo však kopa ľudí aj (údajne) erudodovaných v oblasti literatúry nechápe. Dobre, dobre, k veci – lebo sa mi to začína zvrhávať na vlastnú sebaľútosť. 🙂 Ešte som chcela povedať, že ja som skôr človek polopatistického typu. Nevadí mi občas stratiť sa v autorových obrazoch, ale len ak sa nezatúlam príliš ďaleko a príliš často. Mám radšej, keď netápam „vo co gou“ a keď sa aj postava stráca vo svojich myšlienkach, som rada, keď mám istotu, že sú to len psychické pochody postavy a nie že sa rozpadáva časopriestor. 🙂 Beriem, že alegória je detektívka, ale nemám rada detektívky, kde sa meno vraha nedozvedám. Keď už to nedáva zmysel predtým, malo by ho dať potom, lebo inak sa odšuchtám preč zmätená a vykoľajená, či naozaj nechápem „pravé umenie“, alebo ide len o tzv. efekt Cisárových nových šiat…
P.S.: Aj ja plodím veľa obrazov, v ktorých sa nevyznám. Nepodobajú sa síce tým Tvojim (myslím spracovaním, obsahovo je jasné, že sa ani v princípe nemôžu), ale vždy to pre mňa bola aj bude len šuflíková próza.
Máš pravdu. Alegória a všetky obrazy sú fajn, pokiaľ čitateľ vie vo co go, ako si povedala. Musím priznať, že sa mi stáva, že sa zamotávam, nie len v písaní, ale vo vlastných myšlienkach, či už keď píšem, alebo aj rozprávam. Myslím si, že celé toto pochádza z mojej vlastnej hlavy v tom zmysle, že nemám upratané sama v sebe. a tak nemôžem mať ani v písmenách.
Priznanie som v podstate písala preto, lebo som chcela počuť/čítať vaše názory. Normálnu, objektívnu kritiku, ktorá ma posunie ďalej. Pretože človek zo svojho pohľadu často chyby nevidí 🙁 a tým pádom ich nemôže ani napraviť. poprípade ich vidí, ale nie je si istý čo presne je zle a prečo sa to a ono deje.
Poznám jednu úžasnú osobu, ktorá ma naučila, že všetko má svoj pôvod v nás. Hlavne v písaní/umení, to čo tvoríme je naše podvedomé cítenie, vnímanie niečoho… zrejme sa budem musieť zase raz hrabať v sebe :-/ (nemám to rada; je tam binec).
to čo si mi napísala ma určite posunulo a ďakujem všetkým 🙂 dúfam že toto obdobie zmätku čoskoro skončí. 😉 ale budem sa snažiť, v každom prípade. nedostatky si svojím spôsobom uvedomujem, len som ešte nenašla spôsob ako ich odstrániť. nevadí 🙂 každé obdobie je na niečo dobré.
Bola by som rada keby ste mi ktokoľvek napísali normálne úprimne čo si myslíte. Ja to potrebujem a určite ma to neurazí 🙂
Ja si myslím, že Tvoje príspevky často nerozumiem, alebo skôr ich nechcem rozumieť, lebo by som ich musel dekódovať silno a možno by sa ki výsledok nepáčil. Ale jeden kde sme kričali KURVA! sa mi páčii.
Na druhej strane píšeš pekné vety. Také hlboké na zamyslenie.
Ty si strašný týpek :D:D:D no dobre teda 😀 dík za tie vety 🙂
oné a ešte som chcela dodať, že keď nabudúce budeš mať chuť niečo dekódovať, tak neváhaj. to či sa mi to bude páčiť môžeš osrať! 😛 😀 lebo aj ja môžem osrať to, či sa to niekomu páči, chápeš 😀 kde je ten uzol 😉 ja budem skôr rada.
Fíha… deň sa nedostanem na net a tu sa aká diskusia rozprúdi 🙂
No… vedieť písať v alegóriách nie je až tak na škodu. Má to svoje čaro. Niekto by aj chcel, ale akosi sa mu nedá. Ty vieš prosto veľmi dobre narábať so slovami aj s pocitmi. Že máš v sebe chaos, to už je druhá vec. Celkom by ma zaujímalo, čo by nastalo v prípade, že by si v sebe nemala taký binec. Či by podmanivý štýl písania ostal, len by bol zrozumiteľnejší, alebo by to písanie stratilo to „čosi“. Hm….
A ja že či si sa odpojila z debaty! 😀 a ty takto.
Nooo jednoznačne by som sa mala zamyslieť nad sebou 😀 v tichosti… 😉 uvidíme. pokus-omyl 😀 aj to je cesta ako ísť vpred 🙂