Literárny blog Kope Vás múza?

Cestovateľský blog Cesty a rieky

Účtovanie o zadĺžených spomienkach

Keď sa milujeme, asimilujeme do jednej bytosti. Na Zemi tak po nás ostáva väčší priestor a viacej jedla pre ostatných, lebo láska, to je prirodzená askéza, kedy má človek chuť len na jedno.

Spoločný byt, spoločná posteľ; dve sú len zubné kefky a šálky na kafé.

Si môj zdroj. Dodávateľ. Nakupujem od teba smiech, silu, teplo a iné dobroty. Iba láska došla.

Chýba mi týždeň, dva, mesiac a viac. Nádej začína odhnívať zo skladu. Celá sa chvejem, na výplatnej páske chýbajú nezaplatené chvíle. A ja všetko prepačujem. 

Nádej sa ma drží ako krvavá pleseň aj potom, keď ty už máš vlastný zdroj. 

Iba doklady o účtovníctve je firma zo zákona povinná držať v archíve 10 rokov.

Ďalšie príspevky

Komentáre

2 Responses to Účtovanie o zadĺžených spomienkach

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

Post_bottom_background_and_button