Literárny blog Kope Vás múza?

Cestovateľský blog Cesty a rieky

Maťo

AUTOR

mato

Nespi

Zobuď sa, no tak prosím vstaň,

ja tu už fakt nechcem byť sám.

Dívať sa na svet nemým okom

aj uši skláňať pred pokrokom.

 

Roztiahnuť krídla, utiecť preč,

či len si sadnúť obďaleč.

Nehľadieť nikam do zeme,

ajtak sa iba trasieme.

 

Nasadnúť na vlak otázok,

nechať si kresliť obrázok.

Otáznik vtepať do duše,

aby už nikdy neušiel.

 

Vďačnosťou zahŕnúť ten znak

on predsa nie je zabijak.

Je krásnym darom starých mám,

Bez neho únik nehľadám.

Ďalšie príspevky

Komentáre

One Response to Nespi

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

Post_bottom_background_and_button