Literárny blog Kope Vás múza?

Cestovateľský blog Cesty a rieky

Vlado Preložník

AUTOR

Vlado Preložník

Letný Dunaj 2011


Koniec augusta 2011, naloďujeme sa na vodu v zálive Dunaja asi 300 m pod mostom pri Medveďove spájajúcom náš a maďarský breh. 


Čas čakania na návrat vodičov, ktorí odviezli autá do Štúrova si každý kráti po svojom. Vľavo medveďovský most. Po ňom sme za onoho času (80. roky 20. stor.) chodili v zime splavovať maďarskú riečku Melegvíz, vyvierajúcu z bauxitových baní s vodou teplou 35 stupňov Celzia. Spomínam na prekvapené tváre colníkov, keď pred rampou zastavil uprostred februára náš vlek s loďami. Bol to nevšedný zážitok plávať v oblakoch pary v meter širokom koryte s rýchlo prúdiacou horúcou vodou. Pri príp. prevrátení sa človeku nechcelo ísť z vody na mráz. Na splav chodili stovky vodákov z celej Európy. Dnes je už, žiaľ, riečka vyschnutá a podujatie sa nekoná. Ach, ten Canaveral…


Chrobák, povestný svojím kutilstvom, si zhotovil pre svoju rodinu z dvoch lodí katamaran.


Typický Dunaj – rozvlnená vodná šírava pred vami a hlbočina pod vami. Dunaj má pomerne rýchly prúd, ktorý unáša milóny zrniečok piesku. Ak máte laminátovú loď alebo „plasťák“, zrniečka piesku sa trú o loď, a tak po celý čas plavby počujete jemné šumenie. Je to podobný zvuk, ako keď si priložíte na ucho morskú mušľu. Ten však vzniká z inej príčiny.


Piesočné ostrovy uprostred prúdu sú spestrením plavby.  Sú iba dočasné, za vyššieho stavu tvoria plytčiny. Či je ostrov dočasný alebo trvalý, spoznáte podľa toho, či je na ňom vegetácia, alebo nie.


Dunaj je zlatonosná rieka, kedysi sa v ňom ryžovalo zlato (napr. Zlatná na Ostrove, Ásvány), aj dnes sa tomu venujú niektorí nadšenci. Výnosnosť je však nízka, pokiaľ si naryžujete žltého kovu na snubný prsteň, vaša vyvolená už bude mať dve deti s nejakým ozembuchom odvedľa. Podľa znalcov sa najviac zlatých nugetov zachytí v srsti plávajúcich utopených zvierat, predstavte si. Ja by som sa teda v Dunaji utopil zbytočne, vďaka riedkemu porastu hlavy by si ma nik nevšimol a doplával by som až do Čierneho mora. Zlatokopov na Slovensku rapídne ubúda, počet zlatokopiek však narastá geometrickým radom – na získavania zlata majú však inú technológiu.


Zlatokopka Andrea ulovila budúceho nositeľa Nobelovej ceny za biológiu, Jugiho.


Ani ja nie som najchudobnejší, určite patrím medzi 5 miliárd najbohatších ľudí na zemeguli.


Ale dosť už filozofovania o zlate a bohatstve – ďalšie kilometre vody sú pred nami. Na galeje, banda lenivá!


Na splavy chodím zásadne s Dominikou. Ktorý starší pán by sa na verejnosti rád nepochválil s krásnou milenkou, mladšou o 30 rokov. (Dominika má 35.)


Náš prvý tábor mimo civilizácie. Takéto „plážové“ tábory milujem. Vo dne kúpanie a relax, večer oheň a osvetlené lode plávajúce okolo.


Na horiaci oheň sa my, vodáci vieme dívať donekonečna. Tiež na prúdiacu vodu.
(A ešte na to, ako pracujú iní.)

Na parníku v pozadí sa vezú tzv. masťňáci, čo je označenie turistov využívajúcich technické vymoženosti modernej civilizácie. Napr. vodácky stan pre 2 osoby má plochu 4 m2, stan dvoch mastňákov (tzv. cirkus) má 40 m2 (+ osobitný stan s plochou 16 m2 pre bernardína). Turistická loď má dĺžku 4 m, mastňácke plavidlo 350 metrov a 12 poschodí. (Treba však priznať, že nevraživosť „turistov“ voči „mastňákom“ vyplýva poväčšine zo závisti.)


Pevnosť Monostori pri Komárome.


Radosť byť háčikom.


Máme za sebou 40 riečnych kilometrov. Pristávame v ústí Váhu do Dunaja na okraji Komárna. V auguste, v dôsledku nižšieho vodného stavu, tu obyčajne nájdete obnažené pláže z jemného piesku.


Náš druhý tábor v Radvani nad Dunajom.


Plávajúca marina pre motorové člny – Port Pollák. Pristáli sme aj my, uviazali lode a užili si množstva grilovaného mäsa na obrovských tanieroch, palacinky so šľahačkou, pivo a iné zdravé a chutné veci. Na chvíľu sa z nás stali „příboráci“ (t.j. ľudia, čo jedia vidličkou a nožom a nie rukami, ako predpisuje vodácka etiketa).


Blížime sa k cieľu: vľavo sčasti zakrytá stromami poschodová budova patriaca do Štúrova, nad ňou masív Burdy (s národnou prírodnou rezerváciou Kováčovské kopce, najteplejšie a najsuchšie miesto Slovenska), nad hladinou Dunaja v pozadí oblúk 500 m dlhého mosta Márie Valérie, od r. 2001 znova spájajúci Slovensko s Maďarskom, nad ním monumentálna Ostrihomská bazilika, sídlo biskupa, hlavy maďarskej katolíckej cirkvi; vpravo na pahorkoch starobylý Ostrihom, rodisko a korunovačné mesto (v r. 1000) I. uhorského kráľa Štefana.

Ak chcete pokračovať v plavbe až do Budapešti, kliknite sem:
DUNAJ 2009

Vlado Preložník
Bývam v Nitre. Som dlhoročný splavovač riek, jazier a morí. Okrem toho sem-tam vydávam knihy.
Ďalšie príspevky

Komentáre

5 Responses to Letný Dunaj 2011

  • Viem, že to ešte nie je hotové, ale tie fotky sú super. Teda niežeby som nemala rada zimu alebo jar, akosi som dospela do štádia, keď v každom ročnom období nachádzam niečo krásne, ale toto až tak zahreje na srdci 🙂

    Inak… ísť na tých spojených kajakoch (či aký druh loďky to je, pardon, ja zelenáč :)) by som asi mala bobky. Hlavne na perejách (čerejách :)). Ešte na veľkej pokojnej vode možno. Ale neviem, aj tak mi to navodzuje taký trochu blbý pocit… 🙂

  • Vďaka za koment k ešte nedokončenému veľdielu. Nestáva sa mi to často.

    Na Dunaji sa nevyskytujú pereje v podobe, ako ich poznáš napr. z Hrona – Dunaj je veľtok so silným prúdom a množstvom vody (sú tam skôr tzv. tanierové víry, zv. aj karfioly, vyvierajúce zospodu nad hladinu, ktoré sa tvoria nad nerovným dnom, najmä nad plytčinami – dajú sa však včas detekovať podľa bójí, vyznačujúcich plavebnú dráhu veľkých lodí: skrátka nejdeme do priestoru medzi bóju a breh, najmä ak tam „vrie“ voda). Nebezpečné sú tiež víry okolo prehrádzok vybiehajúcich z brehov, tie s rešpektom obchádzame. S vírmi by si katamaran poradil lepšie ako izolované kanoe, je stabilný.

    Katamaran na Dunaji sa považuje za vhodné plavidlo najmä z hľadiska stability, trochu horšie sa s ním manévruje, ale ak sú vzadu dvaja zohratí kormidelníci, nie je problém.

    Na Dunaji sú problémom vlny.

    Na širšom koryte (napr. v Bulharsku má rieka šírku aj 3 km) dokáže vietor narobiť nebezpečné vlny. Zažili sme to aj na našom Dunaji, keď sme sa kvôli vlnám báli traverzovať ústie prívodného gabčíkovského kanála, a na 24 hodín sme  zakotvili v Hamuliakove. Ak sú vlny vysoké, tvoria sa na nich biele čiapočky a najmä ak vietor fúka zboku, treba uvažovať nad prerušením plavby. Dopraviť prevrátenú loď zo stredu rieky na breh vzdialený aj pol kilometra v silnom prúde a vlnách nie je nijaká zábava. Ale aj prevrátiť sa pri brehu, pri ktorom sú zakotvené lode priviazané lanami.

    Vlny spôsobujú aj lode plávajúce okolo či naproti našich krehkých lodičiek. Veľké lode robia vysoké dlhé vlny, ktoré väčšinou vnímame ako príležitosť zadarmo sa pohojdať. V poslednom čase vzrastá počet súkromných rýchlych motorových člnov – cez víkend sa  najmä vo Viedni či Budapešti doslova vyroja. Robia krátke vysoké vlny, ktoré môžu kanoe prevrátiť. Strašne to otravuje, lebo sa musíš neustále stavať na ne kolmo.

    Katamaranu hrozí iba to, že vlna trochu prešplechne dovnútra niektorej z lodí. Riešením je, upevniť lode od seba ďalej dvomi tyčami a priestor medzi nimi zakryť drevenou plochou, na ktorej sa dá i sedieť. To je pravý katamaran – Chrobák, ako konštruktér plavidla na fotke ešte do tohto štádia nedospel.

    Keď je príjemné počasie, splavovať Dunaj je pohoda, často vodáci aj kilometre súlodia (nie, nie je to preklep). S príjemného dolce far niente ich preberie obyčajne až výkrik. „Loď“! alebo „Bója“! – to sa rozpŕchnu a každý sa potom stará len o seba.

    Vodná turistika je však dosť nepohodlná, lepšie je zaplatiť si kajutu vo veľkej krásnej lodi a kochať sa z hornej paluby výhľadom na brehy … more, čajky, exotika … ležíš na lehátku pri modrom bazéne, čašníci roznášajú šampanské a homáre s olivami, privieraš oči pred prudkým slnkom, v ktorom žiari nápis Costa Concordia…

     

     

  • Íha, vďaka za vyčerpávajúce vysvetlenie. Som vyčerpaná, idem spať 😀 (Kecám :), ale aj tak idem spať :))

    Och, márnosť, ten ohník nemá chyby! Perfektná fotka 🙂

  • Obšírnejšie komentáre sem píšem aj kvôli návštevníkom, ktorí na Dunaji neboli – napr. v Čechách je dosť vodákov, ktorí splavili množstvo riek, no Dunaj je pre nich neznáma rieka. Pretože splav tohto veľtoku sa dosť líši od Sázavy či Vltavy, snažím sa im trochu priblížiť, čo ich čaká, ak sa vyberú po prvýkrát na Dunaj.

  • Reportáž je (po 7 mesiacoch) dokončená, môžete sa teda pokochať krásnymi obrázkami, nadýchať sa letnej atmosféry a pripájať sem nadšené komentáre.

                                                                                                                   (V.P)

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

Post_bottom_background_and_button