Literárny blog Kope Vás múza?

Cestovateľský blog Cesty a rieky

Moje dvojmo

JA: S prázdnou hlavou. Neopísateľne nelogická.

 

JA: Ustráchaná. Už nepoviem, že ľúbim. Neznášam to slovo. Ak ho nehovorím psovi, koňovi alebo najlepšej kamarátke, nehovorím ho vôbec. Má to vo mne svoj nevysvetliteľný pôvod. Asi odmietnutie. Budeš si to proste musieť domyslieť.

Sedím na intráku a dobre mi drbe. Nič pre mňa totiž neexistuje; načo sa zaťažovať budúcnosťou, keď bude aj tak iná? A hnevám sa.

Človek sa hnevá asi vtedy, keď si prizná, že je zraniteľný. A byť zraniteľný znamená byť závislý. Nechcem byť na tebe závislá. Si len človek. Môžeš odísť, alebo môžem odísť ja. Bez lyrických rozlúčok a sĺz, iba so špinou na duši a s jazvami, ktorým treba nechať čas. Ten čas však môžem využiť aj inak.

 

JA: Smejem sa ti do tváre. Ty si myslíš, že ma máš? Že ma chytíš? Že ma zraníš? Dostaneš? Zotročíš? Alebo čo vlastne? Rehocem sa! Dobre vieš, čo viem ja, a preto mi nemôžeš ublížiť. To čo mi hádžeš pod nohy sú smeti a neviem, načo sa vlastne unúvaš.

Narodili sme sa spolu a platia pre nás rovnaké pravidlá, Lucifer.

 

JA: Bez smeru.

      Doľava?

      Doprava? 

Ďalšie príspevky

Komentáre

8 Responses to Moje dvojmo

  • ..je neuveriteľné ako sa dokážeš hrať so slovíčkami..klobúk dolu 🙂

  • Ďakujem, naozaj to pre mňa veľa znamená. lebo ten text nie je najľahší, takže teba by som ocenila ako človeka s dobrým literárnym cítením 🙂 si veľmi vnímavá osôbka, nočak? 😀

  • Hm. Nie som si istá, či chápem správne (za čo sa, samozrejme, blondíny hanbiť nemusia :)). Ale myšlienky sú tam fajn, hlavne posledný odstavec v druhom „ja“ sa mi páči. Ten je veľmi pekne napísaný 🙂

  • podľa mňa to je uveriteľné 😀

  • sa už prestaň toľko podceňovať! OK? 😀 si skvelá a v tomto „odbore“ určite nie si blondýna 😉 a ďakujem všetkým za názory 🙂

  • Ale tak ono to v podstate nie je ani tak podceňovanie v pravom zmysle slova 🙂 Je to skôr akési alibi. Ale svojím spôsobom som i akceptovala to, že v niektorých smeroch mi to naozaj až tak nemyslí a vtedy je prijateľnejšie zasmiať sa na sebe a povedať si blondína – akosi ľahšie sa to potom akceptuje – než mať traumu a nespávať hanbou 😀 Ale ďakujem, že tak o mne zmýšľaš 🙂

  • Páči sa! Veľmi sa mi to páči. Mám rada tvoj jemnocit pri výbere slov a mám rada tvoje myšlienky. Vždy sa pristihnem, že ich poznám. Aspoň vnútorne. A to ma vždy dokáže chytiť za srdce, keď čítam akési rovnobežky na svoje pocity od iných autorov. 🙂 Prečítané mám od teba všetko, a mám svoje obľúbené, ku ktorým sa vraciam v určitých momentoch…A toto vyzerá na ďalší „check point“ v tvojej tvorbe :)! Pomyslený klobúk dole! 🙂 a…Ďakujeme že ťa tu máme 😉

     

  • Naozaj ďakujem papillon… neviem či je teraz také povzbudzujúce obdobie v mojom živote, že sa mi to valí od vás od všetkých, takéto komentáre, ale ďakujem naozaj krásne. všetkým, čo vôbec čítajú moje veci 🙂 je to pre mňa česť.

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

Post_bottom_background_and_button