Literárny blog Kope Vás múza?

Cestovateľský blog Cesty a rieky

lillo

AUTOR

lillo

Africký plač

Jedna slza,

sto očí, päťdesiat tvárí bez plaču,

chcú ukázať, že sú silní,

možno preto neplačú.

 

Jedna pomoc, tisíc protikladov,

obyčaje, čo chcú žiť,

bez pasu i bez dokladov,

knihu sĺz nechcú nikdy otvoriť.

 

Jedno želanie, milión obetí,

život bez neba,

 so slnkom,

ktoré nesvieti.

 

Ľudský plač,

ktorý ľudský nie je,

ľudia bez tváre,

ktorá sa smeje.

 

Niečo, o čom my nechceme vedieť,

ale my si môžme vybrať,

či chceme stáť alebo sedieť.

 

Sú však ľudia,

ktorí si vybrať nemôžu

a čakajú na tých,

ktorí im pomôžu.

 

Ľudia, veď pomoc,

potrebujú najmä deti,

tak dajme šancu slnku,

nech im celý život svieti.

 

Komentáre

10 Responses to Africký plač

  • neviem nájť vhodné superlatívy na pomenovanie tohto diela….vlastne, neviem vôbec nájsť správne slová…..zanechalo to čosi v mojej hlavičke

  • to je fakt krásne! a má to veľkú hodnotu. 

  • Veľmi pekne dakujem 🙂 je to na zamyslenie, ale zamysliet by sa mali iní, ktorí môzu za vsetko zlo na tomto svete…

  • …som rada aj za toto 🙂

  • Ja si myslím, že za všetko zlo môžeme všetci. lebo sila nie je v jednotlivcoch. a žiaľ, viac než polovica planéty je k týmto veciam ľahostajná… lebo inak by sme neboli tam kde sme po viacerých stránkach, samozrejme 🙂 ale všetko má svoj dôvod 😉

  • WOW! Toto je prvá vec od Teba, pred ktorou smekám. 

    ľudia bez tváre,

    ktorá sa smeje.

     

    fajnové.

    Ale… i tak sa nič nezmení 🙂

  • Skeptik forever? 😀

    Ale máš pravdu, len báseň sama o sebe nič nezmení.

  • Inak je to pekné. Muselo sa mi to odležať, niektoré veci nedokážem ohodnotiť okamžite. 🙂 Aj keď, tá celkom posledná strofa mi trochu pripadá ako z nejakej kampane „hodina deťom“ alebo niečo na ten spôsob. Myslím štýlom. Mi to celkom až tak akoby nesedí k tomu zvyšku. Ale je to, samozrejme, len subjektívny dojem.

  • Nie báseň, celkovo sa nič nezmení. Ľudia nerdi pomáhajú, ešte k tomu nezištne. A ak to urobia, tak potom o tom každému hovoria.

  • Hm. Celkovo. Záleží na tom, ako sa to vezme. Z globálneho hľadiska asi nie, lebo ľudia sú prosto egoisti. A to asi každý, akurát že v rozličnej miere. Ale naše mikrosvety si do istej miery utvárame sami a tam to môže byť iné.

Napísať odpoveď pre maria.mazuchova Zrušiť odpoveď

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

Post_bottom_background_and_button