Literárny blog Kope Vás múza?

Cestovateľský blog Cesty a rieky

Túlanie do seba

Ružová obloha za špinavým oknom; vonku je sloboda už na pohľad. Oblaky sú náš domov a nič nie je bližšie ako táto skutočnosť.

Mám chuť utiecť. Do lesa, do snehu, do vzduchu, do rozplynutia. Prečo neviem lietať? (Prečo) neviem zahodiť svet len tak za chrbát, odkotúľať Zemeguľu do golfovej diery a prevrátiť systém?

Správame sa úboho politicky. Všetci. Cenzurujeme si telá aj úvahy. Chceme byť krásni a bohatí, na jedno kopyto – smiešna cesta, ako najrýchlejšie ošpatnieť a ochudobnieť.

Chcem ujsť.

Už dlho ma niečo hryzie. Hovorím si: „Kurva!“ a potom som už len ticho. Ako ten muž, ktorý nič nevravel. On iba vedel. Tĺkol do mňa srdcom a zatváral mi ústa, aby som ani ja nič nehovorila. Vraj len aby som otvorila oči, keď ich mám zavreté a začala počúvať svoje ticho, na ktoré nie sú slová.

Chytal mi tvár do dlaní a musel odchádzať, aj keď bol stále so mnou.

 

Vonku. Kde to je?

Vonku je vnútri.

 

Rieka oblakov nad nami šepká niečo, čo sme už zabudli:

Žalúzie na špinavom okne. Mala by som ich zatiahnuť a vrátiť sa do systému. Do svojej izby na internáte, s dreveným nábytkom, k zapnutému notebooku.

Ale čo ak nestihnem byť slobodná?

Nie.

Raz sa vrátime. Do oblakov. A celkom sa na ten deň teším.

Ďalšie príspevky

Komentáre

12 Responses to Túlanie do seba

  • Aj ja si často vravím KURVA! 🙂

    Ale ja plánujem ísť do Afriky. Poďte so mnou.

  • ..myslím si, že to, čo si tu napísala, je zmyselné a krásne, asi tri krát som si to čítala a naplnilo ma to niečim novým..veľmi pekne 🙂

  • Majka, pekné to je 🙂 Je v tom kus emócie. Inak tá hračka s tou zemeguľou a golfovou dierou je zaujímavá, páči sa mi.

    Ani ja nemám rada to, ako funguje tento svet. A človek pri pohľade na tie zvyšky toho, čo tu bolo predtým a ešte vždy majúce silu ohurovať naše duše má pocit, že pre toto tu nie sme. Nie pre tento strojový život, chytení niekde v klietke spoločnosti a systému, do ktorého sa chtiac – nechtiac viac či menej musíme vpratať. Áno. Ujsť sa zdá niekedy ako skvelý nápad.

  • Ďakujem všetkým, nečakala som toľko odoziev 🙂

    Tekinosaagi – ja keď si vravím KURVA tak chcem ísť do Tibetu 😀 spravíme okružnú plavbu? 😀

    Lillo – krajší komentár si nemohla nechať 😉 som rada.. ani nie preto že si to prečítala a nechala tu názor, ale že ti to proste niečo dalo. veľmi sa teším 🙂

    no a Wavako 😀 čo dodať moja? to by bolo na XY ďalších takýchto úvah :-/

  • môj cieľ číslo dva bola India, takž šlo by to. nechať doma všetko, vziať si dva pecne chleba, pár čistých ponožiek, dobrú náladu a ísť. Stopom, akokoľvek, to je jedno.

  • Asi mi čítaš myšlienky.

  • A čo potom?

  • čo potom, čo potom, to už by prišlo samé. Ani by som/sme nevedeli ako. Ide len o to zbaviť sa predsudkov a zvykov, a šlo by to. Nejaký prerod alebo čo.

     

    AD: Predstavil som si, že keby všetci ľudia, ktorí si občas povedia „kurva!“, povedali, že a teraz ideme do Indie/Tibetu, asi by to bolo divné. Neviem či by sa im tam páčili hordy cholerikov ktorí stále nadávajú 🙂

  • Hm. Neviem, či samotnou návštevou Indie alebo Tibetu či Afriky zažiješ nejaký prerod. Ten musí začať v hlave. Zmena prostredia neznamená zmenu zmýšľania. Hoci cesta môže dať veľa. Ale to už by sme začreli hlboko do filozofických vôd, tak ja už radšej mlčím 🙂

    S tými cholerikmi je to vtipná predstava. Ešteže nie som cholerik 😀 (čo neznamená, že nikdy nenadávam :))

  • to som myslel kvapku inak. ide o cestu, nie o cieľ.

  • ja som nadšená touto debatou 😀 podľa mňa máte pravdu obaja. chce to jedno aj druhé, aj cestu aj zmenu zmýšľania 😛 ale sloboda a zahodenie zvykov, niečo nové, to je krásne pomyslenie. dúfam, že raz v živote sa tam dostanem :)))) 

  • Áno, cesta má zmysel, to som spomenula 🙂

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

Post_bottom_background_and_button