Literárny blog Kope Vás múza?

Cestovateľský blog Cesty a rieky

wavako

AUTOR

wavako

Mení

Tak ako deň sa mení v noc

tak ako zima stráca moc

mení sa srdce človeka

do nových šiat sa oblieka

 

Ako sa sviece topí vosk

tak ako líca zmäkčí bozk

mení sa myseľ kamenná

zrazu je nahá bez mena

 

Ako keď vietor letí preč

výrečný jazyk stráca reč

Kropaje vody hladia tieň

čakajú kým zas príde deň

Komentáre

8 Responses to Mení

  • ..je to zmyselné a pekné, poézia je najmä o pocitoch a rýmoch, ty si ich v tejto basni krasne podchytila 🙂

  • Ďakujem lillo, teším sa, že sa to niekomu páči 🙂

  • Fuj, odpusť ale toto by mohla spievať Knechtová, a … a

  • Koľko ľudí, toľko chutí. Skús to zapiť palinou 😉

  • Myslím si, že tá palina by v tvojom prípade pomohla Tekinosaagi 😀

  • Môj obľúbený porekadlo – predstav si sakra koľko chutí musí byť na hokejovom zápase alebo takom niečom

  • ALe stále by to bola super pieseň, síce spoievať ani hrať neviem, ale za každou strofou si doplním mothafucka, alebo YO, a bude to dokonalé.

  • Môj obľúbený porekadlo? A Ty si odkiaľ, spoza Dunaja? 😀 (Inak mne sa tiež občas také pritrafí, dodnes mi v pamäti utkvelo, ako som hovorila o dačom, čo sa týkalo školy a v rýchlosti som nádherne rýdzo slovensky zadrela „taký chemikália…“ :D) Inak to s tým hokejovým zápasom som celkom nepochopila. Tam sú podľa mňa dve chute – „domáci“ a „hostia“.

    Inak toto vôbec nebolo zamýšľané ako text piesne, ale možno za pokus by to stálo, keď už tak odporúčaš 😛 Akurát tie kultúrne vsuvky si tam už budeš musieť doplniť sám 😛

     

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

Post_bottom_background_and_button