Literárny blog Kope Vás múza?

Cestovateľský blog Cesty a rieky

adhara

AUTOR

adhara

Nech žijú prebytočné údaje

Prebytočné údaje. S týmto pojmom sa stretáva veľa začínajúcich autorov. Máte tam prebytočné údaje, hovoria skúsenejší. Je to rozvláčne. Škrtať!

Majú pravdu? Skúsme na to prísť. Ja chápem argumenty oboch strán. Aj mladého autora, ktorého desí pomyslenie, že slová, ktoré s takou láskou, námahou, premýšľaním, premáhaním a pod. položil na papier, by mali ísť zase preč. Aj čitateľa či hodnotiteľa, ktorému sa pri prehrýzaní cez tú kopu slov podarilo už tretíkrát v danom odstavci zabudnúť, o čo vlastne ide.

Predovšetkým treba podotknúť, že nie sú prebytočné slová ako prebytočné slová. Rozoznávame dve kategórie prebytočných slov. Prvá sú rozvláčne vyjadrenia, ktoré je možné napísať v skrátenej podobe a, čo je najdôležitejšie, bez straty informačnej hodnoty. Príklad:

 

Vedela, že nemalo zmysel povedať čokoľvek na protest proti takému šokujúcemu vyhláseniu. Jej priateľ už bol pevne rozhodnutý, spoznala to na jeho hlase. Keď zložil telefón, spočiatku nemala pocit, že by bola nahnevaná ani nejako veľmi nešťastná. Existovalo len jediné slovo, ktoré bezpochyby v plnej miere vystihovalo jej pocity, a to slovo znelo otrasená.

 

Po preškrtaní dostaneme:

 

Nemalo zmysel protestovať. Už bol rozhodnutý, spoznala mu to na hlase. Keď zložil, nebola nahnevaná ani nešťastná. Jej pocity vystihovalo len slovo otrasená.

(Použitý úryvok pochádza z môjho románu Osem hviezd Veľkého voza, dnes zvaného Večnosť omylov)

Zo štyroch riadkov máme dva a pritom sa nestratilo nič z obsahu. Prvý a druhý úryvok je významovo rovnaký. Takéto škrtanie môžem bez akýchkoľvek výhrad podporovať. Lenže mnohokrát sa stretávam aj s nabádaním k škrtaniu, ktoré uberá textu z informačnej hodnoty, hoci sa nenarúša zmysluplnosť deja. Jeden príklad za všetky. Poznáte Odviate vetrom? Ten rozsiahly román o občianskej vojne v USA? Trochu som ho zoškrtala:

 

Scarlett milovala Ashleyho. Povedala mu to. Ashley povedal, že on ju ale nemiluje a oženil sa s Melanie. Začala sa vojna. Scarlett nenávidela Melanie, ale z lásky k Ashleymu jej pomáhala prežiť. Skončila sa vojna. Ashley sa vrátil z frontu a odolával Scarlettinmu zvádzaniu. Melanie umierala. Scarlett si pri jej smrteľnej posteli uvedomila, že má Melanie rada a Ashleyho v skutočnosti nemiluje. Miluje svojho aktuálneho manžela Rhetta. Povedala to Rhettovi, ale on povedal, že už Scarlett nemiluje.

 

Počkať, poviete si možno. A čo Scarlettine prvé dve manželstvá? Čo jej deti? Čo útek z Atlanty, čo vykreslenie atmosféry Tary, čo ponor do celej južanskej civilizácie, ktorá občianskou vojnou celkom zanikla? No ale to predsa boli prebytočné informácie. Nepodstatné pre dej. Toto je verzia, v ktorej sa neplytvá slovami. Mohli to vydať v tejto podobe a zabaliť ako príbalové letáky k nejakému tovaru. Aspoň by sa ušetril papier a s ním aj stromy…

Tento extrémny príklad má demonštrovať môj odmietavý postoj k druhému typu škrtania. Škrtania, ktoré odnáša z knihy podstatné veci, pričom podstatnými vecami sa nemyslí len hlavná dejová línia. Sú to údaje, ktoré dotvárajú charakter postáv, vykresľujú prostredie, atmosféru a všetko, čo robí autorov vysnený svet skutočným. Samozrejme, aby tieto informácie plnili svoj účel, musia byť dobre podané. U „prebytočných“ údajoch je pekná štylistika hádam ešte dôležitejšia, ako u hlavnej dejovej línie, pretože tieto veci nebudú čitateľa zaujímať až tak veľmi ako hlavná dejová línia – o to väčšia by mala byť autorova snaha zaujať ho. Ale hlavne prepisovaním. Nie škrtaním.

Občas sa samozrejme škrtaniu nevyhneme. Aj dobre podané „prebytočné“ informácie je niekedy nutné vyškrtnúť: ak odporujú iným údajom, ak otrepávajú čitateľovi o hlavu jeden a ten istý fakt s takou frekvenciou, že má z toho otras mozgu, alebo ak odvádzajú pozornosť od niečoho, čo čitateľ nemá prehliadnuť. Ale zostávam v tom, že škrtanie je len možnosť poslednej záchrany. Pretože každý údaj autor do textu vložil s nejakým zámerom. A keď mu ten zámer nevyjde, neznamená to, že by sa ho mal vzdať.

 


 

Tento článok je z kategórie

Viac podobných článkov nájdete tu.

Po viac ako siedmich rokoch prispievania dávam zbohom literárnemu blogu Enigma. Dôvodom bola zmena blogu do neprijateľnej a nefungujúcej podoby. Verní čitatelia ma stále budú môcť nájsť na mojich stránkach www.adhara.sk, kde so železnou pravidelnosťou pridávam každý týždeň (minimálne) jeden nový príspevok. Tam budem pokračovať aj v článkoch o písaní, ktoré tvorili väčšinu mojich príspevkov na Enigme. S mojou tvorbou sa dá stretnúť aj v oddelení knižných noviniek v podobe tretieho vydaného románu – Úvod do teórie chaosu.
Ďalšie príspevky

Komentáre

7 Responses to Nech žijú prebytočné údaje

  • milá Adhara. ja k tomu len toľko. neznášam škrtanie. lebo ani tisíc slov nedokáže presne vyjadriť jeden ľudský pocit, pohnútku.

    Na druhej strane mám rád keď sa v hovorovej reči človek vyjadruj jasne a vecne. Ale slová ajtak nikdy nič nepopíšu presne

     

  • Ďalšie škrtanie? Či si len rozpísala myšlienku, ktorá Ťa už dávno vytáča? 🙂

    Inak s posledným odstavcom celkom nesúhlasím. U Teba to tak pravdepodobne bude, že každý údaj si do textu vložila s nejakým zámerom, ale myslím si, že u všetkých autorov to tak nie je. Hlavne u tých menej „skúsených“ určite nie. V tom prípade škrtanie nemusí byť žiadnou katastrofou (často je katastrofou samotné dielo, ale to už je trochu o inom :))

  • To druhé. 🙂 Toto zamyslenie som chcela napísať už dlhšie než rok, odkedy ma prvýkrát vážne vytočilo škrtanie, ale akosi som sa nedostala ďalej, než k nadpisu. Až doteraz. 🙂

    Zámerom u menej skúsených autorov môže byť aj to, že chcú iba nejako zaplniť veľký počet strán. 😀

  • A to sa Ti zdá ako dosť dobrý zámer? 😀

    Ak mám byť úprimná, pri prvej knihe som aj ja mala obavy, či to „vypotím“ dosť dlhé. Teraz to už veľmi neriešim. Bude aké bude. Hlavne nikdy neviem odpovedať na tú strašne hlúpu otázku, ktorej sa mi občas dostane: A koľko to bude mať kapitol? alebo Aké to bude dlhé? No akože vážne – srnky netušia 🙂

  • Kto hovoril, že ten zámer musí byť dobrý? 😀

    Tiež budem úprimná, dĺžka mi vždy robila dosť starostí. Spočiatku som sa obávala, či dielo nebude prikrátke, dnes sa zase obávam, aby nebolo pridlhé. 🙂 Vždy som mala pred začiatkom písania pomerne jasnú predstavu, koľko má mať ktoré moje dielo strán, aspoň na celé stovky (či to bude dvesto a dačo, tristo a dačo, štyristo a dačo…). A vždy som sa trafila. Možno aj preto, že som to do daného počtu podvedome silila.

    Počet kapitol je už iná káva, rozdelenie do kapitol totiž u mňa prichádza spravidla až po dokončení, takže si tam spravím kapitol, koľko chcem. 🙂 

  • Vážne? Ja si kapitoly sekám tak priebežne, podľa toho, ako mi to dejovo sedí. Sranda, každý to robí inak 🙂

    A hej, nepovedala si, že zámer musí byť dobrý. Tak dobre teda, máš pravdu 😀

  • Ani ja zase nedávam zlomy kapitol hocikde, napríklad uprostred odstavca. 🙂 Ale tých potenciálnych zlomov kapitol mám dosť a použijem len niektoré, podľa chuti, dĺžky, plánovaného počtu… Inak sranda je, že prvú kapitolu si vyznačím hneď počas písania, ale pri ďalších som už stratená a čakám na dokončenie. 🙂 Netýka sa to ale veľkých celkov, ako sú prológ, epilóg a členenia na časti alebo diely. V tých mám jasno už počas písania.  

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

Post_bottom_background_and_button