Literárny blog Kope Vás múza?

Cestovateľský blog Cesty a rieky

Maťo

AUTOR

mato

Kvietok

Ožral sa kvietok,

nechcel už viac,

cítiť ten vietor,

vyť na mesiac.

 

Zničila bylina

tej druhej život.

Zeleň vyhasína

dopíja pivo.

 

Umrzol kvet malý

nezvládol tlak

Všetci len zízali

dosmial sa mak.

 

Koník ho zašliapol

Uronil slzu.

V mysli však zahriakol

myšlienku drzú.

 

 

 

Ďalšie príspevky

Komentáre

6 Responses to Kvietok

  • Sľúbená básnička o kvietku? 😀 😀

  • na to, že som ju písal v podanpitom stave nie je až taká strašná 😀

  • Ty si prípad 😀

  • Tak čo, už si vytriezvel? 😉

    Aj ja som sa už na to vyspala. Ona to zas nie je až taká strašná sprostosť (aj keď z toho cítiť, že je to narýchlo zbúchané, veľmi si sa nebabral so zákonitosťami slovenčiny), dokonca to má tuším aj zmysel (čo je vzhľadom na stav, v akom si to písal, vcelku chvályhodné :D). Mne to príde ako príbeh nešťastnej lásky, ale možno som celkom mimo (čo by pre blondínu nebola zas až taká veľká hanba :D).

    Je to autobiografické? 🙂 To by boli v krátkom čase už dve básničky o Tebe 😉

  • Veru som už ok. Ale i tak sa mi tento výplod páči. Ale men to skôr pripadá trochu suicidálne. Viac ako autobiografické.

  • Tak mne to veľmi suicidálne nepripadá, jedine, že by sa ten kvietok rozhodol upiť sa k smrti. Ale tak ja nie som autor.

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

Post_bottom_background_and_button