Literárny blog Kope Vás múza?

Cestovateľský blog Cesty a rieky

Maťo

AUTOR

mato

Rýchlik z Košíc do kamsi

Bum bum bum

prečo?

Bum bum

to robíš?

 

Nechápeš stále, že sám sebe škodíš?

 

Vy to iste viete,

čo sa smie a patrí.

Všetko rozumiete.

Tak ma na chlieb natri.

 

Udri do mňa, vylej zlosť,

len neublíž sebe.

Zabi svoju nespavosť.

Keby si to vedel.

 

Tralala

 

A tak som jej vytiahol jazyk, aby sa náhodou nezadusila. Vlastným jazykom.

 

Leť, vtáčik, len leť!

Vezmem Ťa až tam

nič na svete Ťa nevezme späť.

Už Ťa nemám.

 

Už som sa čudoval

prečo sa to končí

prečo zišla´s z očí

čo mi srdce zabilo,

a čo tvár zakalilo.

 

Bumbumbum a možno len pár skokov,

keď po drôte sme s tučným chlapcom skákali.

Skákal som vlastne iba sám.

Nechtiac aj pohľad sa zakalil.

 

Neboli to tance, iba skoky opíc

krajina šťastím prekliata

Nesčetné objatia falošných dvojíc

padajúcich do zajatia.

 

Len vrany všade sú, vrany sú večné.

Vraj: „Neboj, to prejde, si predsa chlap“.

No a ja s radosťou zakývam slečne.

Si pieskom na pláži, tak ho už cháp.

 

Už len pár minút a slečna zmizne.

Ja z jej života navždy, tiež tak.

Pozdrav neúprimný do ticha vyznie.

Pozrela na mňa? Bez záujmu však.

Ďalšie príspevky

Komentáre

18 Responses to Rýchlik z Košíc do kamsi

  • Zase si raz zarúbal… toto je na blondínu privysoká matematika (alebo práve naopak?). Ale teraz vážne. Malo to nejakú spoločnú niť? Lebo čiastkovo sú niektoré myšlienky pre mňa zrozumiteľné, ale dať to celé nejako dokopy… Či opäť voľný prúd myšlienok… ?

  • defilé ľudí vo vlaku asi najskôr, keď tak chodíš, lebo nemáš si kam sadnúť, a hľadáš kupé a sleduješ a ešte popretkávané spomienkami na niečo.

  • Nuž, vlakom som sa nacestovala hodne, ale cestu som zjavne vnímala celkom inak. Čo je pochopiteľné, každý sme iný. Navyše, každý má iný „mlynček“. Suroviny môžeš hodiť aj tie isté, ale výsledný produkt bude vyzerať rozdielne.

  • opäť od veci ale predsa: nerozumiem, prečo sa ľudia vystupujúci z kupé zdravia úplne neznámym ľuďom že dovidenia. Nepoznáme ich, nikdy ich nestretneme a hráme sa na slušných, prečo???

    Odlišné pohľady môžu byť, ale nakoniec, opäť je to o tom, že vo vlaku predsa necestujú nejakí špeciálni ľudia, ale stále iba vzorka všetkých ľudí, čiže všetci sú čudní. A niekedy ma zarazia také čudné zvyky, napríklad vo vlaku atď. Úplne nezmyselné.

    fuj fuj, zase trepem sprostosti

     

  • Nie je to hranie sa na slušnosť. Je to slušnosť. Aspoň ja teda nemám rada teliatka, čo sa ani nevedia pozdraviť. Možno som staromódna. 😛 Problém je v hlúpom slovenskom termíne. Taký angličan povie bye a je jedno, či ťa ešte niekedy v živote uvidí.

    Prečo si myslíš, že ľudia sú čudní? Dobre, hovorievam to aj ja (len tak medzi rečou), ale asi v trochu inom význame.

    A keď si to tak vezmeš, trepanie je základ ľudskej komunikácie. Aké percento z toho, čo človek v živote povie, sú skutočne dôležité a relevantné veci? Poväčšine len trepeme. 😉

     

  • Mne nedáva zmysel ani bye ani dovidenia no.

    Ak by som chcel popísať prečo sú ľudia čudní by som musel napísať strašne veľa vecí. Ale nakoniec je to prirodzenosť, ktorá sa iba mne nepáči.

     

    Ale pri poslednom odstavci sa musím pristaviť na dlhšie. Douglas Adams krásne vystihol ten faktor na ktorom som sa schuti zasmial a vzal si ho za svoj. Písal v takom zmysle že ľudia často a s obľubou opakujú úplne zjavné skutočnosti (nepamätám si už presné znenie). Napríklad: „ale prší, čo?“

    „Nakupuješ, nakupuješ?“

    Najradšej mám otázku: „Aaa tu siii?“ (keby som tu nebol, tak sa ma to ten človek nespýta)

    Ješ?

    Alebo frázy dobrú noc a dobrú chuť, sú úplne … nepochopiteľné pre mňa.

  • Nuž, asi jednoducho nemáš rád konvencie. Alebo si prosto príliš svojský a veci, čo iným prídu normálne, Tebe vadia (teda prekážajú, aby som sa vyjadrovala po slovensky).

    Skús o tom napísať článok. 😉 Predpokladám, že ma zase raz niečim „šokneš“, ale prečo nie? Trošku konfrontácie nezaškodí.

    Douglada Adamsa nepoznám, ale čítala som pár rokov dozadu jednu knihu, volala sa tuším Neverwhere (myslím, že to bolo v nej) a tam sa hlavný hrdina vyjadril, že neznáša, keď niekto konštatuje zjavné skutočnosti. Presne ako si písal. Ak mám byť úprimná, asi to tiež robievam (hoci možno nie v takej miere). Ono to asi vyplýva z ľudskej povrchnosti a neschopnosti viesť zmysluplné rozhovory. Na druhej strane, keď sa stretneš s niekým, s kým si v podstate nemáš čo povedať, obyčajne sa rozhovor skĺzne do takýchto „duchaplností“. Preto nerada trávim čas v spoločnosti ľudí, s ktorými mám len plytké oficiálne vzťahy a ak vidím vonku niekoho, s kým by som sa mala rozprávať o počasí, radšej sa mu vyhnem. Tak isto cestovanie v spoločnosti takých ľudí som nemala rada. Radšej ísť sama, než viesť s niekým tri hodiny zdvorilostný rozhovor. Ale to už je zas trošku o inom, aj keď to spolu súvisí.

    Ale ešte k tým zjavným skutočnostiam, niekedy to vadí aj mne. Keď prídem domov a z obývačky sa ozve „Už si prišla?“, mám sklony odpovedať „Nie, neprišla, to sa ti len zdá.“ 🙂

     

  • Tak s týmto názorom sa môžem celkom stotožniť (to je azda po prvýkrát). Síce chápem, prečo ľudia takéto frázy hovoria, ale aj tak mi strašne lezú na nervy a bolo by mi lepšie bez nich. Rozčúlenie zmierňujem tak, že na blbú otázku dávam ešte blbšiu odpoveď, napr.:

    „Tu si?“

    „Nie, nie som.“

    A podobne.

  • Jéj, zase nastala zhoda v komentároch odoslaných v rovnakej minúte. 🙂 Aspoň čo sa týka posledného odstavca…

    Zdvorilostné reči u mňa nepadajú na úrodnú pôdu, pretože ja – čiastočne z podráždenosti, že sa zase preberajú somariny a čiastočne z toho, že ani pri somarinách nedokážem klamať – poviem niečo celkom iné, ako sa očakáva, čím sa ten druhý zarazí a rozhovor uviazne. Krásny príklad je to s tým počasím. U mňa sú predstavy pekného počasia celkom opačné, než u väčšiny obyvateľstva. Sneh, dážď, obloha zatiahnutá tmavými mrakmi – to je moje pekné počasie. Takže stačí, aby človek vypustil zo svojho pohľadu absolútne neškodnú vetu „Dneska je vonku ale hnusne, čo?“ a hádka je na svete. 🙂

  • Ale no taaaaak 🙂 Myslím Lasica raz napísal že počasie je úplne skvelé, lebo vždy bolo a bude, a dá sa o ňom diskutovať stále. A dá sa od neho skĺznuť k čomukoľvek. I tak je to sprostisť, tak ako tie rozhovory v telke v reláciách typu „koľko máte detí“, „aké máte záľuby“, „kde pracujete“ WTF? Koho to zaujíma? I tak si to nikto nezapamätá.

     

    A článok?? Mal som zopá na blogu na sme – tri zmazali, jeden bol o hovne (doslova)…

    A na ostatné ľudia nemali dobré ohlasy. Asi sa ich dotkli.

  • Kde máš na sme profil? Pošli link. Či už neexistuje? Či vlastne blbosť, vravel si, že ich zmazali. Blondína. Ale aj tak môžeš dať link. 😀

    Tak vyploď niečo tu. Aj keď vyslovene o hovnách to byť nemusí. 😉

  • http://fridecky.blog.sme.sk/

     

    Ja by som mal teraz plodiť skôr bc. prácu, a nie výplody mysle, ale to bude asi príjemnejšie 🙂

  • Vďaka. Nejako si sa na sme odmlčal. Posledný článok z mája minulého roku.

    Fuj, písanie bakalárskych a iných prác ani nespomínaj, lebo ma chytí nevoľnosť.

  • vždy príde myšlienka, a potom zistím že to je blbosť, koho by už zaujímal pomer slovenských občanov v porovnaní so svetovou populáciou?

  • No, prečítané. 🙂

    Tak sa mi zdá, že na sme je trochu iné osadenstvo. Síce tam zablúdim len veľmi príležitostne (hoci som raz premýšľala nad tým, že by som si tam založila blog, ale oficiálnosť, akou na mňa proces pôsobil a celkovo ma odradili), ale z tých diskusií sa to dá zbadať. Enigma je ozaj také príjemnejšie, rodinnejšie prostredie. A je tu tuším aj väčší priestor pre „úlety“, ktoré „smečkári“, zdá sa mi, príliš netolerujú.

    Ten pomer populácií sa vzťahoval k tomu, prečo už nie si na sme aktívny? Či je to predmet Tvojej bakalárskej práce. Predpokladám, že tá prvá možnosť. Nuž… trafiť, čo bude ľudí zaujímať, nie je vždy ľahké. Ale aj tak mám pocit, že Teba to nejako netankuje, či Tvoje príspevky budú niekoho zaujímať. Tak načo tá rezignácia? 😛

  • Nie nieee, to ma iba napadlo minule, tak som si rátal, že koľko je na svete slovákov – predstav si – ak by na svete bývalo iba 100 O00 ľudí, tak Slováci by v pomere tvorili cca 81 ľudí. Sranda nie? … toto som len chcel napísať na sme, nič viac. Proste vždy ma čosi napadne napísať, ale potom sa k tomu nedostanem, radšej si zapíšem pár hlúpych veršov. Len na sme, je taký problém, že každý druhý je jazykovedec, alebo nejaký iný vedec, a mám problém nečítať si odozvu, veď každý chce vedieť, čo na jeho výplod povedia ľudia. Myslel som si, že je to dobrý nápad, ale fakt je to divný blog.

    Ďalej, bol som aj na mamtalent.sk – tam je strašne veľa ľudí a asi aj talentovanejších ako som ja, a to sa chlapovi ťažko znáša, tak som tam dal iba dve veci, tu má niekto občas aj pozitívny ohlas, tak mi to tu plne vyhovuje. A ešte na mamtalent je aj veľa rozsiahlejších próz, a to im vždy veľmi závidím, že oni také píšu a ja nie. Ja dlhé proste neviem napísať. Alebo som iba lenivý, alebo niečo. A tak radšej zavriem oči a idem preč. A tu je to kratším veciam trochu otvorenejšie asi.

  • Aj by som Ti na to niečo odpísala, ale už nejdem, lebo neskončíme ani do rána. A ja zajtra vstávam. 😀 A tiež tu nemusíme spamovať, už sme ceeelkom mimo témy. 😀

  • Tak dobrú noc 🙂 šak nás snáď niekto premaže

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

Post_bottom_background_and_button