Literárny blog Kope Vás múza?
Cestovateľský blog Cesty a rieky
jednoaktovka o metamorfóze
štverám sa k tebe
obaľujúc zmysly peľom
v pritesno obopnutom nádychu
šeptáš údolím pomedzi polia
sú tvoje…
pnutia brázd v jedinom bode
vlhkosť vyzrážaná z podstaty
aj pokoj
keď je zem sýta
je to hra
počkaj
kým odumriem
Ďalšie príspevky
občas sa zdá moje hniezdo prázdne
…
balada o záhrade
ešte si ťa kŕčovite zvieram
modlitby
verím, že aj prach má punc večnosti
kým ti vyhladím brázdy
pomôž mi do ticha…
vášnivá spomienka na čaj o piatej
pominuteľné šmuhy na skle
dni počítané na dotyky
impresia bez dotyku
Dotyky
aj keď mlčím
si prach..
Ach, ženy…
sú rána keď sa bezcielne brodíš trávou
vždy keď mi prudko vrazíš do slabín
tak ako tráva
niečo mi uniklo
do tvojich pláží
kým skapem, zdochnem zahyniem 🙂
čo tým chcel autor povedať 🙂
voľné pokračovanie bez súhlasu pôvodného autora. nič viac