Literárny blog Kope Vás múza?

Cestovateľský blog Cesty a rieky

wavako

AUTOR

wavako

Strach

14. januára 2012 | Autor wavako | Počet zobrazení: 1920 | Počet likov: 0

Posledné svetlo zhaslo. Nielen v dome, ale aj niekde v nej.

Dych sa spomalil, viečka oťaželi. Nepokojný sen si našiel cestu do mysle.

Len jeden pár očí vystrašene hľadel do tmy.

Nie preto, že by sa jej bála – tentokrát nie. Ten strach mal oveľa hlbšiu podstatu. Vkrádal sa potichučky, nenápadne. Vystieral svoje dlhé chápadlá, jemne sa ovíjajúce okolo jej rúk, nôh, hrudníka… Sotva viditeľné čierne chuchvalce sa pomaly usádzali okolo a trpezlivo čakali na svoju chvíľu. Zahalili ju od korienkov vlasov až po palce na nohách. Zovretie bolo jemné.

Až sa náhle stiahlo.

Zablokovalo obeh krvi, zastavilo prívod kyslíka. Bez varovania.

Lapajúc po dychu, dusiac sa v čiernom opare si to konečne uvedomila.

Klamala.

Svojmu okoliu, svojim blízkym. No hlavne sama sebe. Mysliac si, že bolesť a chlad môžu potlačiť realitu. Že sklamanie a zatrpknutosť sú dostatočne silným pancierom obaľujúcim jej vnútro.

Neboli.

Jediné, čo jej zostalo, bol ten pár vystrašených očí.

 

 

wavako
wavako
Publikovaný v: Kope Vás múza

Komentáre

8 Responses to Strach

  • halofon on 14. januára 2012 at 19:22

    A keby tie oči boli mačacie, bolo by to najlepšie

    Odpovedať
  • adhara on 14. januára 2012 at 19:43

    Pekné. Hlavne tá stredná časť, to ovíjanie strachom, náhle zovretie, a lapanie po dychu je naozaj dobre napísané. Zvyšok je skôr taký priemerný.

    Odpovedať
  • wavako on 14. januára 2012 at 21:21

    Narážaš na niečo? 🙂

    Odpovedať
  • wavako on 14. januára 2012 at 21:25

    Ďakujem. 🙂 Hej, máš pravdu. Ja nie som pisateľ veľkého kalibru, mám skôr sklony k priemernosti. Možno sa časom „obrúsim“, a možno taká budem vždy. Čas ukáže. 🙂

    Odpovedať
  • halofon on 15. januára 2012 at 15:51

    Možno veľmi veľmi okrajovo, skôr mi to ale pripomína mačku – mačacie oči sú skvelé jasné a tajomné, a občas aj milé.

    Odpovedať
  • wavako on 15. januára 2012 at 17:45

    Čím ti toto pripomína mačku? Lebo mne ničím.

    Čo sa týka tej charakteristiky mačacích očí, do istej miery súhlasím. No vlastnosť „milé“… možno tak u mačiatok. Ale dospelá mačka nemá milé oči. Jasné, tajomné, to áno. No mačka nie je typicky „milé“ zvieratko. Milý je zajačik alebo psík. Mačka je v mojich očiach tvor inteligentný, nezávislý a tajomný. Do určitej miery možno oddaný (ale len pokiaľ to neobmedzí jej slobodu). Slovo „milý“ mi k mačke akosi nesedí.

    Odpovedať
  • halofon on 15. januára 2012 at 21:23

    Čím ti toto pripomína mačku?

     

    Nuž – všetkým. Podľa mňa to je  monológ mačky (ak by vedela písať). Nikde nie je spomenuté, že to je z pohľadu ľudského. Od začiatku som tŕpol, a nakoniec pri zmienke o očiach bola mačka jasná. I keď v tme. Každý má svoje vnímanie reality. Pre mňa to celé hovorí mačka. Opisuje svoje vnútorné pocity.

    Ruky a nohy síce nekorešpondujú s našim pomenovaním mačacích súčiastok, ale tá mačka môže svoje laby považovať za ruky a nohy. každá má predsa odlišné funkcie ako u človeka. Tá mačka si môže myslieť že je človek, a dokonca, že ľuďom aj vládne, keďže jej nosia jesť a piť, každý deň a ešte ju aj hladkajú a fotia sa s ňou. Chodia do práce len preto aby jej mohli dať obživu. Prečo by nemohla byť ich bohyňou?

     

    Viem, že to o mačke a jej pocitoch asi byť nemalo, ale pre mňa to je zaujímavé aj ako pohľad mačky.

    Odpovedať
  • wavako on 15. januára 2012 at 22:21

    Nuž, zaujímavý pohľad na vec. Neberiem Ti ho. Hoci, naozaj to o mačke nebolo. 🙂 Tuším sa rád pozeráš na veci netypickým spôsobom.

    Odpovedať

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

Post_bottom_background_and_button