Prešlo už pár rokov
A toľké ešte prejdú
V provizóriu dní
Sivých a bez mena
Ty si tu vždy bol
To ja som odišla
A ostala bez teba
Neznáma, stratená
_
Tie roky plynú
Rýchlo aj pomaly
A márne dýcham
A budím sa a spím
A hľadám cestu
Von z toho bludiska
No ty si s ňou
A ja, ja som s ním.
Potrebovala som si to nechať uležať a prečítať znova v pokoji, aby som prišla na to, že sa mi to vlastne páči. Nie je to dokonalé, ale je to fajn. 🙂
Mne sa to nepáči, ale páči sa mi, že sa to napriek tomu niekomu páči. (paradox)
Raz sa k tomu možno vrátim. 🙂