Pocit..ten,ktorý ma vzdiaľuje od žijúceho kĺbka menom „život“…

keď sedím v električke a mladé rozhovory ma obchádzajú a odrážajú sa od mojej úzkostlivej mysle…

keď ostatní si neuvedomujú pravidelnosť rytmu svojho dychu, kým mne zviera hrdlo každý jeden úhoľnatý vzdych…

kým sa dvaja ľúbia, ale druhý nevidí tie neustále zmeny energií…

kým spolu večerajú a žalúdok sa stáva popraskaným edémom…

že mne sú veci prirodzené a pre ostatných neprípustné…

že ja stále len pociťujem…

zrenicka