Literárny blog Kope Vás múza?

Cestovateľský blog Cesty a rieky

adhara

AUTOR

adhara

Ilustrácia k románu Nula kelvinov

Odpusťte mi tento nie čisto literárny vstup.Úsmiaty Vkladám sem neoficiálnu ilustráciu k svojmu románu Nula kelvinov. Nakreslila som ju obyčajnou mäkkou ceruzkou, po naskenovaní som upravila jas a kontrast. Obrázok nie je fakticky presnýÚsmiaty, dôležitejšia pre mňa bola správna atmosféra a celkový dojem.


 

Po viac ako siedmich rokoch prispievania dávam zbohom literárnemu blogu Enigma. Dôvodom bola zmena blogu do neprijateľnej a nefungujúcej podoby. Verní čitatelia ma stále budú môcť nájsť na mojich stránkach www.adhara.sk, kde so železnou pravidelnosťou pridávam každý týždeň (minimálne) jeden nový príspevok. Tam budem pokračovať aj v článkoch o písaní, ktoré tvorili väčšinu mojich príspevkov na Enigme. S mojou tvorbou sa dá stretnúť aj v oddelení knižných noviniek v podobe tretieho vydaného románu – Úvod do teórie chaosu.
Ďalšie príspevky

Komentáre

13 Responses to Ilustrácia k románu Nula kelvinov

  • To si kreslila ty???? ty takto kreslíš? och môj bože! asi som odpadla! to je úžasné!!!! 😀

  • Áno, ja takto odkresľujem.Smejúci sa Ďakujem!!! Fakt si to vážim, lebo som to sem vešala s dosť malou dušičkou…

  • Ono, síce si hovorila, že je to do istej miery odkreslené, ale aj tak si myslím, že je to dosť dobré. Musela si sa s tým riadne vyhrať. 🙂 Rozhodne lepšie, než koláž (hoci na titulku by sa to asi nehodilo). 🙂

  • Wow, to je dokonalé!!!! 🙂

  • Do istej miery? No, asi tak z 90 %.Úsmiaty Ale hrala som sa s tým dlho, už len gumovanie zabije strašne veľa času.Úsmiaty A prečo nie na titulku? No dobre, tá DNA je dosť nevydarená (hoci som sa ju niekoľkokrát pokúšala prekresliť) a mala som v hlave aj preferovanejšie námety, ale tento bol u mňa tretí v poradí. A keď zohľadníme dostupné prostriedky, tak prvý.

  • Ďakujem, aj keď k dokonalosti to má podľa mňa ďaleko. 🙂

  • Nie, o tú DNA nejde, tá je podľa mňa v pohode. Neviem presne prečo. Možno preto, že to nevystihuje knihu obsahovo (čo ostatne ani koláž…), je to len portrét hlavného hrdinu s náznakom niečoho (DNA), ale… neviem. Jednoducho mi to na obálku nepasuje. Neviem to vyjadriť racionálne, je to len vec pocitu. Nie preto, že by to nebolo dobré. Ale prosto sa mi to nehodí. Skôr by mi to paslo niekde dovnútra knihy na dokreslenie atmosféry. 🙂 Ale je to, samozrejme, len môj osobný názor.

  • Nuž ale obsahovo je tú knihu veľmi ťažko vystihnúť jediným obrázkom. 🙂 Skôr už tú atmosféru, a tú podľa mojej osobnej mienky celkom aj vystihuje. Ale to je možno len tým, že som si na tento obrázok už zvykla. Totiž, predlohu tejto kresby (myslím gitaristu, pretože chromozóm pochádza z celkom iného obrázku) som dala na obálku svojmu šuplíkovému vydaniu. Dala som ju tam preto, lebo možnosti boli veľmi obmedzené a niečo tam byť muselo, no akosi sa mi to tak zapáčilo a tak som sa s tým stotožnila, že už sa mi v úlohe titulného obrázka ťažko predstavuje niečo iné.

    Keby to bolo zmýšľané vyslovene ako ilustrácia do vnútra knihy, tak by to podľa mňa nemalo obsahovať dva rozličné námety – čiže aj hrdinu, aj vložený detail chromozómu. S takýmito mixami sa človek stretáva skôr na obálke, ilustrácie majú za úlohu znázorniť jeden konkrétny výjav z deja – čo by oba námety spĺňali, keby boli osobitne. 🙂

  • nejde o dokonalosť, to ilustrácia ani nemusí byť, minimálne máš dobré oko a v ruke cit, napriek odkresľovania si dokázala držať svojský rukopis a to je plus, zachovala si proporcie…jednoducho, viem si predstaviť, že kdesi uprostred otvorím knihu s touto kresbou

    určite to nie je tvoja prvá, tieňovanie si vyžaduje istú skúsenosť, zvlášť, ak je to z fotky

    ak by si mala dostatok vhodných podkladov, a tento rukopis udržala na všetkých kresbách, určite by si sa nemusela hanbiť ukázať svoju knihu

  • Díky. 🙂 Ale neviem, na základe čoho môžeš posúdiť svojskosť, keď nevidíš predlohy (hoci obe sa na internete dajú nájsť).

    Tieňovanie z fotky mi vždy pripadalo ľahké, teda ľahšie ako pri kreslení reality. Toto bolo navyše zjednodušené tým, že fotografia gitaristu bola čiernobiela (presnejšie hnedobiela).

    Máš pravdu, že to zďaleka nie je moja prvá kresba; na druhej strane, nekreslila som už celé roky, ale pred týmto som sa rozcvičila odkreslením štyroch iných portrétov.

    Tak ešte raz vďaka za pristavenie a povzbudenie. 🙂

  • tak toto je fakt uzasne! si fakt sikovna, tato obalka by bola ovela ovela lepsia !!!!!!!!! krasne… no, a co ked odkreslovane, aj to je umenie, verne zachytit co niekto vytvoril, ja tiez rada odkreslujem, ale taketo pekne to isto nie je !!!

  • Jéj, díky! Som fakt rada, že si myslíš, že by to bolo lepšie ako oficiálna obálka – ja sa tiež nazdávam, že to ku knihe viac sekne a to tak atmosférou, ako aj tématicky (na rozdiel od oficiálnej obálky tu je aj motív DNA, čo je veľmi dôležitý motív knihy). A on sa tiež viac podobá na skutočného Davida Settlea. Nie je to síce na 100 % on, ale tá podoba je tu rozhodne bližšie než na oficiálnej obálke…

    Ale ani mne sa vždy to odkresľovanie nevydarí. 😉 A častokrát sa mi stane, že nech robím, čo robím, na tú predlohu sa mi to proste nechce a nechce podobať. Ale vtedy si poviem, že to aspoň môžem zverejniť a nemusím si od nikoho pýtať povolenie! 😀 😀 😀

  • našla som si oficiálnu obálku a musím povedať, že je to fakt hrôza… naozaj neviem, či by som si na základe takej obálky knihu kúpila… a zvlášť ak je bez nejakej „viditeľnej“ anotácie….

Napísať odpoveď pre adhara Zrušiť odpoveď

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

Post_bottom_background_and_button