Literárny blog Kope Vás múza?
Cestovateľský blog Cesty a rieky
Odpusťte mi tento nie čisto literárny vstup. Vkladám sem neoficiálnu ilustráciu k svojmu románu Nula kelvinov. Nakreslila som ju obyčajnou mäkkou ceruzkou, po naskenovaní som upravila jas a kontrast. Obrázok nie je fakticky presný
, dôležitejšia pre mňa bola správna atmosféra a celkový dojem.
Óda na jeseň
Päť tipov, ako sa nezblázniť počas čakania na odpoveď od vydavateľstva
Sympatický hrdina
Ako sme topánkový strom obohatili
Šesť najväčších mýtov o písaní kníh
Narodiť sa inde 2/2
Narodiť sa inde 1/2 (poviedka)
Autorský kanibalizmus
A čože to škrtať?
Ťažkosti pisálka populárnej vedy 2/2
Ťažkosti pisálka populárnej vedy 1/2
Ako sa vám páči
Pravidlá hry 2/2 (poviedka)
Pravidlá hry 1/2 (poviedka)
Nikto nikdy?
Odstátie naše každodenné
To sa vysvetlí
Holandsko na lodi 2015
Cukor lyžicou
Väčšou lopatou
Čím dřív, tím líp?
Ilustrácia k románu Večnosť omylov
Ťažká matika
Alergény v mojich textoch
A ako to teda ide?
List múze
…knihu podľa obalu
Cintorín živých (poviedka)
Koniec dobrý, všetko dobré?
1. kapitola: Zlý deň pre Petera Murraya
Fenomén nedopisovateľstva
Existuje ľahká téma?
Zlodej, chyťte ho!
Osobná webstránka
Ako sme krstili Večnosť omylov
Zabiť ho je málo
Úryvok z voľného pokračovania Nula kelvinov (5)
Úryvok z voľného pokračovania Nula kelvinov (4)
Ako veľmi sa líši prvopis od finálnej verzie knihy?
Prerobiť!
Živý či umelý?
Druhá úvaha o komentovaní
Píš o tom, čo poznáš (poviedka)
Druhy komentátorov na blogu
To najlepšie z USA
Denník samovraha – 22. kapitola + epilóg
Denník samovraha – 21. kapitola
Denník samovraha – 20. kapitola
Denník samovraha – 19. kapitola
Denník samovraha – 18. kapitola
Denník samovraha – 17. kapitola
Denník samovraha – 16. kapitola
Denník samovraha – 15. kapitola
Denník samovraha – 14. kapitola
Denník samovraha – 13. kapitola
PreroBIŤ ČI NEpreroBIŤ?
Denník samovraha – 12. kapitola
Denník samovraha – 11. kapitola
Denník samovraha – 10. kapitola
Denník samovraha – 9. kapitola
Denník samovraha – 8. kapitola
Nebite ma za to, že sa mi nič nepáči!
Denník samovraha – 7. kapitola
Denník samovraha – 6. kapitola
Denník samovraha – 5. kapitola
Vivat, poviedka!
Denník samovraha – 4. kapitola
Denník samovraha – 3. kapitola
Moji snehoví miláčikovia
Denník samovraha – 2. kapitola
Denník samovraha – 1. kapitola
Neverending story: Gramatika
Na staré kolená
Úryvok z románu Úvod do teórie chaosu
Slovník blogera
Šrámy
Bla bla bla
Provokujúci príspevok
Ako som vydala knihu (reálny príbeh)
Nahořany – Český Krumlov 2012
Strašiak menom cieľová skupina
Game over
Propagácia versus kvalita
Fórum pre enigmákov
Dievčatko a dobrá víla alebo In vitro kurz tvorivého písania – 3
Dievčatko a dobrá víla alebo In vitro kurz tvorivého písania – 2
Dievčatko a dobrá víla alebo In vitro kurz tvorivého písania – 1
Témy diplomových prác na akademický rok 2012/2013
Nech žijú prebytočné údaje
Nechajte ma prejsť
Bezmocnosť
Komentovanie nie je charita
Predpoklady robia z človeka blbca
Priepustky z pekla sa dnes nevydávajú 2
Nemecká – Vlkanová 2011
Priepustky z pekla sa dnes nevydávajú
6 dôvodov, prečo nevydať knihu
Stretnutie blogerov (Revište 2011)
Stretnutie blogerov Enigmy
Pohľad z druhej strany na injekciu proti láske
Veci, ktoré nie sú porovnateľné
Aká je ideálna dĺžka knihy?
Naučené pohyby
Granátový vesmír – záver
Úryvok nadväzujúci na „Injekcia proti láske“
Injekcia proti láske (úryvok)
Život je spôsob, akým hmota môže trpieť (úvaha)
Všetci to môžu robiť, len ja nie
Všetky moje romány
Zbierka citátov
Neliečte žalúdočné problémy, iba si tým zabezpečíte aj neurologické
Ja neexistujem, ty neexistuješ… (úryvok z románu Nula kelvinov)
3. Nobody says it was easy… (ANK)
2. I promise you I will learn from my mistakes (ANK)
1. Ako (ne)napísať knihu (ANK)
Len pre svoje deti – koniec
Len pre svoje deti – 5. časť
Šuflíkové vydanie 🙂
Len pre svoje deti – 4. časť
Len pre svoje deti – 3. časť
Len pre svoje deti – 2. časť
Len pre svoje deti – 1. časť
Prečo v rozprávkach drak nikdy nezožerie princa?
Posledný východ slnka na svete
O písaní
Z fantasy diela o Narsene – úryvok
Internet je najosamelejšie miesto
Moja múza
Maturita: Spočítame škody a ide sa ďalej
Prečo neverím na stretnutie s mimozemšťanmi – úvahová časť
Písať? Ale kedy a kde?
Ešte jeden úryvok (Osem hviezd Veľkého voza)
Choroba zvaná puberta
Písať pravdu striebro, vymýšľať si zlato… alebo naopak???
Osem hviezd Veľkého voza – iný úryvok
Osem hviezd Veľkého voza – ukážka
To si kreslila ty???? ty takto kreslíš? och môj bože! asi som odpadla! to je úžasné!!!! 😀
Áno, ja takto odkresľujem.
Ďakujem!!! Fakt si to vážim, lebo som to sem vešala s dosť malou dušičkou…
Ono, síce si hovorila, že je to do istej miery odkreslené, ale aj tak si myslím, že je to dosť dobré. Musela si sa s tým riadne vyhrať. 🙂 Rozhodne lepšie, než koláž (hoci na titulku by sa to asi nehodilo). 🙂
Wow, to je dokonalé!!!! 🙂
Do istej miery? No, asi tak z 90 %.
Ale hrala som sa s tým dlho, už len gumovanie zabije strašne veľa času.
A prečo nie na titulku? No dobre, tá DNA je dosť nevydarená (hoci som sa ju niekoľkokrát pokúšala prekresliť) a mala som v hlave aj preferovanejšie námety, ale tento bol u mňa tretí v poradí. A keď zohľadníme dostupné prostriedky, tak prvý.
Ďakujem, aj keď k dokonalosti to má podľa mňa ďaleko. 🙂
Nie, o tú DNA nejde, tá je podľa mňa v pohode. Neviem presne prečo. Možno preto, že to nevystihuje knihu obsahovo (čo ostatne ani koláž…), je to len portrét hlavného hrdinu s náznakom niečoho (DNA), ale… neviem. Jednoducho mi to na obálku nepasuje. Neviem to vyjadriť racionálne, je to len vec pocitu. Nie preto, že by to nebolo dobré. Ale prosto sa mi to nehodí. Skôr by mi to paslo niekde dovnútra knihy na dokreslenie atmosféry. 🙂 Ale je to, samozrejme, len môj osobný názor.
Nuž ale obsahovo je tú knihu veľmi ťažko vystihnúť jediným obrázkom. 🙂 Skôr už tú atmosféru, a tú podľa mojej osobnej mienky celkom aj vystihuje. Ale to je možno len tým, že som si na tento obrázok už zvykla. Totiž, predlohu tejto kresby (myslím gitaristu, pretože chromozóm pochádza z celkom iného obrázku) som dala na obálku svojmu šuplíkovému vydaniu. Dala som ju tam preto, lebo možnosti boli veľmi obmedzené a niečo tam byť muselo, no akosi sa mi to tak zapáčilo a tak som sa s tým stotožnila, že už sa mi v úlohe titulného obrázka ťažko predstavuje niečo iné.
Keby to bolo zmýšľané vyslovene ako ilustrácia do vnútra knihy, tak by to podľa mňa nemalo obsahovať dva rozličné námety – čiže aj hrdinu, aj vložený detail chromozómu. S takýmito mixami sa človek stretáva skôr na obálke, ilustrácie majú za úlohu znázorniť jeden konkrétny výjav z deja – čo by oba námety spĺňali, keby boli osobitne. 🙂
nejde o dokonalosť, to ilustrácia ani nemusí byť, minimálne máš dobré oko a v ruke cit, napriek odkresľovania si dokázala držať svojský rukopis a to je plus, zachovala si proporcie…jednoducho, viem si predstaviť, že kdesi uprostred otvorím knihu s touto kresbou
určite to nie je tvoja prvá, tieňovanie si vyžaduje istú skúsenosť, zvlášť, ak je to z fotky
ak by si mala dostatok vhodných podkladov, a tento rukopis udržala na všetkých kresbách, určite by si sa nemusela hanbiť ukázať svoju knihu
Díky. 🙂 Ale neviem, na základe čoho môžeš posúdiť svojskosť, keď nevidíš predlohy (hoci obe sa na internete dajú nájsť).
Tieňovanie z fotky mi vždy pripadalo ľahké, teda ľahšie ako pri kreslení reality. Toto bolo navyše zjednodušené tým, že fotografia gitaristu bola čiernobiela (presnejšie hnedobiela).
Máš pravdu, že to zďaleka nie je moja prvá kresba; na druhej strane, nekreslila som už celé roky, ale pred týmto som sa rozcvičila odkreslením štyroch iných portrétov.
Tak ešte raz vďaka za pristavenie a povzbudenie. 🙂
tak toto je fakt uzasne! si fakt sikovna, tato obalka by bola ovela ovela lepsia !!!!!!!!! krasne… no, a co ked odkreslovane, aj to je umenie, verne zachytit co niekto vytvoril, ja tiez rada odkreslujem, ale taketo pekne to isto nie je !!!
Jéj, díky! Som fakt rada, že si myslíš, že by to bolo lepšie ako oficiálna obálka – ja sa tiež nazdávam, že to ku knihe viac sekne a to tak atmosférou, ako aj tématicky (na rozdiel od oficiálnej obálky tu je aj motív DNA, čo je veľmi dôležitý motív knihy). A on sa tiež viac podobá na skutočného Davida Settlea. Nie je to síce na 100 % on, ale tá podoba je tu rozhodne bližšie než na oficiálnej obálke…
Ale ani mne sa vždy to odkresľovanie nevydarí. 😉 A častokrát sa mi stane, že nech robím, čo robím, na tú predlohu sa mi to proste nechce a nechce podobať. Ale vtedy si poviem, že to aspoň môžem zverejniť a nemusím si od nikoho pýtať povolenie! 😀 😀 😀
našla som si oficiálnu obálku a musím povedať, že je to fakt hrôza… naozaj neviem, či by som si na základe takej obálky knihu kúpila… a zvlášť ak je bez nejakej „viditeľnej“ anotácie….