Literárny blog Kope Vás múza?

Cestovateľský blog Cesty a rieky

wavako

AUTOR

wavako

Milý Ježiško!

Milý Ježiško!

To som zase ja. Si prekvapený? Vieš, už som veľká (hoci meriam iba meter šesťdesiat štyri a často sa tak necítim)… no píšem Ti znova. Veď aj veľkí môžu písať, nie? 🙂

Dnes (vlastne včera) bolo Mikuláša – skvelý deň. Pozdrav ho odo mňa a odkáž, že to s tým obdarovávaním bol neskutočne dobrý nápad. Hoci… trochu sa vytráca pôvodný motív a taktiež filozofia dávania je u mnohých ľudí dosť pokrivená. Keď niečo dám, je to predsa preto, že chcem urobiť radosť a nie preto, že za to očakávam niečo naspäť (…ja som za to naozaj nič nechcela). Hm. Dospeláci sú prosto niekedy (vlastne dosť často) jednoducho zvláštni. 🙂

Trochu som rozmýšľala… a prišla som na to, že tieto Vianoce by som si viac než po iné roky priala skôr iné veci, než hmotné darčeky. Niežeby som darčeky nechcela – z toho asi predsa len tak skoro nevyrastiem… no dospela som k záveru, že sú veci, ktoré by som si priala omnoho viac, než napríklad obliečky na periny s Mackom Pu.

Ja vlastne ani neviem, čo sa so mnou deje, prečo sa mi poslednou dobou tak často potia oči… spýtam sa na rovinu. Nemáš v tom náhodou prsty Ty? Ťažko sa mi slovami vyjadruje, čo sa odohráva u mňa pod povrchom. Ale v podstate ani nemusím, Ty to vieš aj bez toho, aby som čokoľvek povedala… a na rozdiel odo mňa v tom máš jasno.

Vieš, uvedomila som si niekoľko skutočností. Ako málo, ale naozaj málo sme schopní milovať svojich blížnych, nehovoriac o ľuďoch, ktorí nám sú cudzí. A pod pojmom „milovať“ nemyslím nejaký sladký sentimentálny cit. Možno aj v tom je čiastočne problém. Že nerozumieme tomu, čo to znamená „milovať“. Že si neuvedomujeme, že láska viac než citom, je rozhodnutím. Že byť tu pre toho druhého práve vtedy, keď ma to stojí najviac sebazaprenia je oveľa cennejšie, než kytica ruží v návale pocitu zamilovanosti. Že nikto z nás nechce byť sám, a napriek tomu je mnoho ľudí tak opustených. Že hlúpe číslo na výplatnej páske je pre nás dôležitejšie, než človek zomierajúci na ulici. Že by stačilo tak málo (a zároveň tak veľa) a všetko by mohlo byť inak…

 

Je tu zopár vecí, ak sa smiem odvážiť žiadať, ktoré by som si fakt veľmi priala. Aby som sa dokázala pozerať na svet Tvojimi očami. Aby si použil moje ruky na to, aby objali toho, kto to potrebuje.

A aby som v tom nebola sama.

 

A… asi si pomyslíš, že je to hlúposť, ale veľmi by som chcela toho veľkého plyšového medvedíka z Kauflandu (toho objímacieho), čo mi mama nechce kúpiť pod stromček, lebo sa bojí, že nás s ním tato vyšmarí z domu… 🙂

Vlastne je tu ešte jedna „drobnosť“, ktorá by ma naozaj potešila. Sneh. Mohol by si? Prosíííím. 🙂

 

Budem už končiť. Vianoce sa blížia a určite máš pred sebou ešte kopu listov. Tak aby si to stihol všetko prečítať. 🙂 Dúfam, že sa čoskoro stretneme. Budem sa na Teba tešiť.

 

Tvoja Zuzka

Komentáre

12 Responses to Milý Ježiško!

  • ten macík je fajn…

    ale lepší pocit je darovať čokoládu 89 ročnej babke ktorá sa zasmeje. aj keď na mikuláša neverí

  • teda, to je nádherné a pravdivé… Úplne súhlasím…klobúk dolu 🙂

    trošku na odľahčenie:

    neviem, kedy si písala ten list, ale u nás do rána naozaj nasnežilo 🙂

    a naozaj máš obliečky s mackom Pu? My máme včielku Maju :-))))

  • Ďakujem Mary 🙂

    Písala som to včera v noci po opakovanom naliehaní mojej rodiny, aby som už konečne napísala list Ježiškovi. U nás doma sme totiž od určitej doby zaužívali tento zvyk, aby sme mali približnú predstavu, kto by čo chcel pod stromček. No len ja vždy vypisujem takéto traktáty. 🙂

    U nás dnes tiež trochu snežilo, ale podvečer sa to zmenilo skôr na dážď. Ale veď do Vianoc času dosť, ja si počkám. 🙂

    A áno, naozaj mám obliečky na periny s Mackom Pu, tie som dostala tuším vlani. 🙂 Včielka Maja musí byť tiež super. Celkovo detské motívy sú fajn, je to také milé a veselé, hoci nie každému sa to musí páčiť. Ale však každý sa teší z niečoho iného. Podstatné je vedieť sa tešiť.

  • Začiatok i koniec sa mi páčil, podeň by som sa aj ja mohla podpísať 🙂 piaty odstavec mi pripadal trochu patetický. Ale tušila som už na začiatku, že tam čosi také bude. No, to by Tvojim rodičom asi veľmi nepomohlo, keby dostali takýto list. :-)))

    Ach, u Vás snežilo aspoň trochu… v tejto hroznej Bratislave prší od rána! Je siedmeho decembra a stále žiadny sneh!!! Ja umriem…

  • Už sneží už snežíííí! 🙂 No, Blava je v tomto hrozná. Ale neboj, na Vianoce budeš hádam doma a tam by mohlo snežiť. Tak radšej neumieraj. 🙂

    Inak vďaka za komentár. Tú patetickosť mi vytkol aj jeden z porotcov CeFy. Ale tu to bolo myslené celkom vážne. Hold, asi mám určitý druh patetizmu v krvi. 🙂

  • To Ti verím. S 89-ročnou babkou som to neskúšala, ale pohľad na jedného postaršieho pána v práci bol tiež vcelku milý. Asi tiež nečakal otázku, či už niečo dostal od Mikuláša a že mu následne niekto dá čokoládku. 🙂

  • Jéj, ty už vieš výsledky tej súťaže? Teda, ak som správne pochopila skratku a je to tá súťaž, o ktorej sme sa bavili. A nechceš mi o tom napísať (súkromne mailom)?

    Dnes ráno v Blave dokonca svietilo slnko. :-((( No to je vrchol. U nás doma ale snehové podmienky nie sú oveľa lepšie ako v nížinách, zasnežené často bývajú okolité dediny, ale nám k tomu chýba ešte pár metrov nadmorskej výšky.

  • vyvolalo to vo mne príjemné pocity. aj trochu smútku, z toho aký je dnešný svet naozaj povrchný, ale bolo to krásne 🙂 a úprimné, to veľmi cítiť. voči príspevku ako takému by som mala možno výhrady kvôli smajlíkom, ale vzhľadom a to, že som cítila, že si to písala z naozaj úprimného srdca a z hĺbky duše tak ti „odpúšťam“ 😀 teda z môjho pohľadu 😉

  • Majka, ďakujem 🙂

    Tie smajlíky boli trochu takým okliešteným vyjadrením mojich emócií, neriešila som, či je to po literárnej stránke vhodné alebo nie, nakoľko to prvoplánovo ani nemalo mať formu nejakého seriózneho literárneho počinu. Ale som veľmi rada, že sa Ti to páčilo. Bol to len drobný výsek mojich úvah a bola som na pochybách, či to vôbec „pustiť von“- bála som sa, aby to nevyznelo nejako moralizačne alebo čo. Ale som rada že to bolo pochopené (teda aspoň Tebou, neviem už ako ostatnými) správne. 🙂

  • Ako tak pozerám do Tvojho profilu (a z okna), ten Ježiško Ťa vypočul! 🙂 Už len aby sa splnila aj tá stredná časť… s tou to bude asi najťažšie… 🙁

  • No veru. Macíka som dostala a pod mostom nebývam. 😀 A sneh nejaký aj je, aj keď nič-moc, ale predsa. A u vás ako? Mali ste nasnežené? Keď na štedrý deň u nás snežilo, myslela som na Teba. Aj som Ti chcela poslať sms, ale zabudla som na to nakoniec. Ako ostatne na ďalších niekoľko vecí… No čo už. A ako teda? Bola si spokojná? 🙂

    Inak včera som sa zas v čítaní dostala o kúsok ďalej. Začínam chápať, ako si to myslela s tými súvislosťami… že to som ešte nič nevidela. 😀

  • Veď na to narážam tým pohľadom z okna – že bol konečne cez sviatky sneh. Snežilo na Štedrý deň, aj na Silvestra, aj na Nový rok – na takéto snehové trio si veru ani nepamätám. S počasím som teda bola spokojná. Aspoň s ním. I keď – toľko snehu, aby som bola úplne spokojná a už nechcela ďalší, ešte nikdy nenapadlo. 😀

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

Post_bottom_background_and_button